Dvojhláska ô je jediné písmeno slovenskej abecedy s vokáňom. Podobne ako dvojhlásky ia, ie, iu, ani ô nemôže nasledovať po samohláske, alebo po písmene j. V spisovnej slovenčine nikdy nestojí ani na konci slova, no v niektorých slovenských nárečiach tam byť môže.
Dvojhláska ô sa vyskytuje:
v základe slov po mäkkých, tvrdých aj obojakých spoluhláskach: tobôž, kocôčka, dôvera, kefôčka, strigôň, lahôdka, chôdza, kôš, lôžko, môcť, nôž, spôsob, hrôza, osôbka, šôpka, stôl, vôňa…
ako jediná z dvojhlások môže stáť aj na začiatku slova, hoci je takých slov veľmi málo: ôsmy, ôsmak, ôstie, ôk (oko), ôs (osa)
mimoriadne častá je v zdrobneninách za pôvodne krátke o: plot > plôtik, jahoda > jahôdka, kvapka > kvapôčka, noc > nôcka…
pozor si treba dávať pri písaní v slovách, kde nasleduje po spoluhláske V: vôbec, kvôli, vôkol, vôňa, vôľa…
Tu nám môžete napísať odkaz či popísať dojmy, ako sa vám systém používa. Ak máte nejakú zásadnejšiu správu, zvoľte, prosím, jednu z ďalších kategórií.
Ak hlásite chybu, upresnite, prosím, v čom presne spočíva. Ak máte návrh na rozšírenie obsahu, uvítame, keď popíšete konkrétnu ukážku. Nezasielajte, prosím, otázky na prezradenie riešení úloh alebo na vysvetlenie postupu.
Skôr než položíte otázku, skontrolujte časté otázky.