Čítanie s porozumením

Prečo bol práve Neil Armstrong (*5. 8. 1930) vybraný ako prvý astronaut, ktorý mal vstúpiť na Mesiac, a nie, a nie Buzz Aldrin (*20. 1. 1930)? Dňa 16. júla 1969 vzlietla raketa Saturn V smerom k Mesiacu. K tomuto prirodzenému satelitu Zeme doletela o štyri dni neskôr.

Podľa protokolu mal po pristátí vystúpiť ako prvý Aldrin, pretože bol mladší. Protokol bol ale zmenený a na Mesiac vstúpil ako prvý Armstrong.

Hovorí sa, že Deke Slayton (1924-1993), vtedajší riaditeľ NASA, Armstrongovi ponúkol funkciu veliteľa Apolla 11 a možnosť vstúpiť do histórie pre jeho inteligenciu a mnohopočetné technické znalosti, napr. pilotovanie. Na druhej strane Aldrin, perfekcionista, bol presvedčený o významnosti tejto misie a bol nadšený myšlienkou, že by sa mohol vďaka nej zapísať do historických kníh. Armstrong toto veľmi neriešil. Jediné, čo ho zaujímalo, bolo dosiahnuť stanovený cieľ misie. Posledným, avšak oficiálne nikdy nepriznaným, dôvodom výberu Armstronga bolo, že bol civilista na rozdiel od vojaka Aldrina. Je pravdepodobné, že sa považovalo za politicky korektnejšie, aby prvý muž na Mesiaci nebol zamestnaný v armáde.

(Prevzaté z Muy interesante a upravené)

Sopečné plyny sú tvorené prevažne vodnou parou ako základnou zložkou všetkých plynov produkovaných vulkanickou aktivitou. Medzi ďalšie plyny patria rôzne oxidy síry (napr. oxid siričitý), fluorovodík, chlorovodík, oxid uhoľnatý, metán, fluorid kremičitý, amoniak, oxid uhličitý a veľa ďalších ako napr. karbonylsulfid alebo radon. Väčšina týchto plynov je životu nebezpečných a pri ich uvoľňovaní hrozí zasiahnutému jedincovi smrť. Nebezpečenstvo predstavuje skutočnosť, že veľké množstvo sopečných plynov je ťažších ako vzduch a často sa teda držia v nižších oblastiach, kde vypĺňajú depresie alebo tečú údoliami. Niektoré z nich, ako napríklad oxid uhličitý, sú súčasne bez zápachu a bezfarebné, takže nie sú človekom rozoznateľné. Občas sa stáva, že ich výskyt dosahuje len určitú výšku ako sa stalo pri erupcii sopky Hekla v roku 1974, keď plyny zabíjali zvieratá len do výšky 1 metra od zeme, stojaciemu človeku nehrozilo nebezpečenstvo.

„Chcel by som reklamovať Miloša, môjho chameleóna,“ povedal zákazník, ktorý stál prvý v dlhom rade v chovateľských potrebách U Granuly. Mal na sebe bielu košeľu, zelenú kravatu a čierny oblek. V ruke držal prázdnu klietku.

„Ale, samozrejme, tak mi ho, prosím, ukážte,“ odpovedal láskavo vedúci obchodu, pán Šváb.

„No práve, ja vám ho neukážem. Ešte som ho nevidel! Keď tu pred mesiacom obsluhoval váš syn, tak mi Miloša predal s tvrdením, že chameleóny sa dokážu sfarbiť podľa svojho okolia a sú tak akože neviditeľné. Ale ja už sa nechcem v kancelárii pozerať na prázdnu klietku!“

Pánu Švábovi napadlo, že by mohli chameleóna nakŕmiť. Pri jedle sa nebude toľko sústrediť na zafarbenie a keď dajú za klietku nejaký farebný šál, mohol by sa Miloš ukázať. Poprosil teda zákazníka, či by nedoniesol z domu krmivo, pretože v sklade obchodu výnimočne nič pre chameleóny nebolo.

„No krmivo mám so sebou, tu na dne klietky,“ ukázal zákazník prstom, „ale tiež ho nevidno. Váš syn povedal, že neviditeľný chameleón má najradšej neviditeľné krmivo a predal mi niekoľko vreciek, v ktorých akoby nič nebolo. To mi vysvetlite!“

To už bolo pánu Švábovi všetko jasné. „Prosím, počkajte chvíľu, Vincent!“