Čítanie s porozumením

Články, rozhovory, názory II

Horníček

Miroslav Horníček bol český herec a komik. V jednej svojej relácii odpovedal na otázky divákov. Tu je pár ukážok:

Je Pytagoras známy ešte niečím iným ako tým, že vymyslel vlastnú vetu?

V matematike to stačí. V literatúre je naopak mnoho spisovateľov známych napriek tomu, že doposiaľ nevymysleli ani jednu svoju vlastnú vetu.

Môžem dávať sliepkam piť horúcu vodu, aby znášali varené vajcia?

Žiadna sliepka neznesie horúcu vodu. Tobôž varené vajcia.

Doktor Nápad

O Horymírovi

Vládca Křesomysl se nechal okúzliť strieborným a zlatým kovom. Chcel preto, aby sa ľudia namiesto poľnohospodárstva venovali ťažbe drahých kovov. Avšak čím viac ľudí pracovalo v baniach, tým menej bolo chleba. „A bude horšie,“ uvedomili si niektorí a vybrali sa na Vyšehrad prehovoriť Křesomyslovi do duše. Na čele tých odvážlivcov bol neumětelský vladyka Horymír. Kráľ bol však príliš chtivý zlata. Vladykovia odišli naprázdno. Keď sa o tom ale dozvedeli kovokopovia, sľúbili Horymírovi pomstu. Ako vietor sa za ním vydali do Neuměteloviec, aby ho zabili. Rev rozzúrených mužov sa niesol tichou nocou a zobudil Horymíra. Na nič nečakal, skočil na svojho koňa Šemíka a cvalom davu utiekol. Keď sa obzrel, zbadal, že je jeho dedina v plameňoch. A sľúbil zlatokopom pomstu. Vrátil sa do Neuměteloviec a zvolal všetkých svojich príbuzných aj susedov. V noci vtrhli do baníckeho tábora a všetkých pobili. Keď sa to dozvedel Křesomysl, rozhodol, že Horymír bude za svoj čin popravený svojim vlastným mečom. Pred popravou sa ešte Horymíra spýtal: „Máš nejaké posledné prianie?“ „Rád by som sa prešiel na svojom koňovi Šemíkovi,“ požiadal Horymír. Křesomysl v tom nevidel problém: „Kôň nemá krídla, tak ti odtiaľto nepomôže.“ Horymír mal ale pod čapicou. Nasadol na Šemíka, rýchlo sa s ním rozbehol a hop cez hradobný val, pod ktorým bola vltavská kaluž. Bolo to hlboko. Šemík s Horymírom spadli do hlbiny a vyliezli na breh. Všetci len s úžasom sledovali, ako tí dvaja spolu uháňajú k Neumětelovciam.

Karas a Pedro

Karas a Pedro: Metla

Keď prešiel princ Karas so svojím hovoriacim capom okolo chalúpky na vysokej stračej nôžke, vyletela z komína čarodejnica na lietajúcej metle a začala na nich zhora hádzať ropuchy.

„Au,“ zvolal princ, „tadiaľto asi, milý Pedro, neprejdeme!“

Pretože ich ropuchy triafali do hlavy, vrátili sa naši dobrodruhovia, čo ježibabu upokojilo. Lenže jediná cesta k princeznej viedla práve okolo chalúpky na stračej nôžke. Keď to Karas s Pedrom skúsili na druhý deň, znovu dostali niekoľko rán, tentokrát zhnitými mrkvami. Cap Pedro mal ale za ušami! Požičal si od princa niekoľko zlatých a kúpil v meste päťdesiat metiel. Karas potom v noci potajomky umiestnil všetky metly do predsiene ježibabinej chalúpky. Keď potom princ s capom prešli okolo stračej nôžky, z komína nikto nevyletel.

Počuli len: „Krucinál, toto nie je moja metla! Ani toto nie! Ja vám ukážem!“