Čítanie s porozumením

Grin5X nikdy na inú planétu nechcel ísť. Lenže na školskej exkurzii v Ústave vesmírneho cestovania sa omylom dotkol fotónového detolokátora, čím sa teleportoval do stredu malého mesta na planéte Zem.

„A do kapusty,“ pomyslel si Grin5X, keď okolo seba uvidel scénu ako z učebnice galaxypisu. Domy okolo boli oveľa menšie ako na jeho planéte, navyše postavené z kameňa, železa, betónu, teda veľmi zastaralých materiálov. Po uliciach veľmi pomaly chodili prazvláštne dvojnohé tvory a medzi nimi o niečo rýchlejšie kľučkovalo veľa rôzne tvarovaných farebných krabíc so štyrmi kolesami.

„To zas bude deň,“ povzdychol si chudák mimozemšťan a išiel hľadať veľvyslanectvo svojej planéty.

William Shakespeare bol anglickým dramatikom a básnikom. Narodil sa 23. apríla 1564 v anglickom Stratford-upon-Avon-e ako tretie dieťa rukavičkára Johna Shakespeara. Oženil sa už v osemnástich. No keď sa sám stal tretí raz otcom, údajne sa zbalil a odišiel, preto o tomto období jeho života niet spoľahlivých informácií. Zrejme sa stal hercom alebo učiteľom a začal písať.

V roku 1592 bol už uznávaným dramatikom. Divadlo bolo v alžbetínskom období v Anglicku populárne, milovala ho aj kráľovná Alžbeta I. A Shakespearovi sa darilo. Stal sa spolumajiteľom divadelnej spoločnosti a v roku 1598 si vybudoval v Londýne vlastné divadlo, dodnes známy Globe Theatre. Shakespearova tvorba sa radí do humanizmu a renesancie a nesie niektoré charakteristické znaky tohto umeleckého obdobia. Náboženské témy, vplyv cirkvi a odriekanie nahrádzajú pozemské radosti, ich oslava a zmyslové vnímanie. Čo cirkev považovala za hriech, sa teraz prezentuje ako ľudská nedokonalosť, radosť zo života a oslava prirodzenosti. Všetko nájdeme v jeho komédiách (Veselé panie Windsorské, Mnoho kriku pre nič, Sen noci svätojánskej, Kupec benátsky), ako aj tragédiách (Hamlet, Othello, Macbeth, Rómeo a Júlia, Kráľ Lear) a historických hrách (Richard III, Henrich II). Zahrať si niektorú zo Shakespearových postáv je snom každého herca. Znakom renesančnosti jeho tvorby je aj záujem o vtedajší vzor dokonalosti - antiku, z ktorej čerpá námet takmer polovica Shakespearových tragédií.

Klenotom jeho básnickej tvorby sú Sonety, písané formou tzv. shakespearovského sonetu. O nadčasovosti jeho diela svedčí, že je stále aktuálne. Jeho dramatickí hrdinovia sa zmietajú v boji rozumu a citov, ich vnútorný svet je plný vášní a túžob, a to je blízke aj dnešnému človeku.

Shakespeare zomrel ako 52 ročný v Stratforde, kam sa vrátil po svojej londýnskej divadelnej kariére. Mnohí literármi historici o jeho existencii pochybovali kvôli nedostatku overiteľných informácií. Historickým dôkazom o tom, že žil, je vlastnoručne podpísaný závet.

Ležal zajac na pasienku a odrazu k nemu prišla korytnačka.

„Stavím sa s tebou, že budem pri lese skôr ako ty,“ vraví korytnačka zajacovi.

„Ty sa so mnou chceš pretekať?“ čudoval sa zajac. „Veď si pomalá ako slimák a mňa ani najrýchlejší pes nedobehne. Ale ak chceš, tak sa pretekajme.“

Tak začali preteky. Korytnačka sa ponáhľala, ako najlepšie vedela, ale dopredu postupovala len pomaly. Dívala sa však iba na les pred sebou, neobzerala sa a stále sa síce zvoľna, no odhodlane blížila k cieľu. Zajac zatiaľ ležal na chrbte a vravel si: „Času dosť, na jej sto krokov mi stačia dva skoky a aj tak budem pri lese prvý.“

O nejakú chvíľu sa lenivo otočil a pozrel sa smerom k lesu. Korytnačka bola iba kúsok od cieľa. Prekvapený zajac rýchlo vyskočil a dal sa do behu, ale korytnačku už nedobehol. Keď dobehol do cieľa, korytnačka naňho čakala.