Predložky sú neohybné, neplnovýznamové slová, ktoré stoja pred podstatným menom, zámenom alebo číslovkou a spájajú sa s nimi, čím vytvárajú medzi nimi významový vzťah. Napríklad:

• kniha zo stola – predložka zo vyjadruje vzťah pôvodu, kniha bola odobratá zo stola;
• kniha na stole – predložka na poukazuje na miesto, kde sa kniha nachádza;
• kniha pre mamu – predložka pre vyjadruje, komu je kniha určená.

Pri určovaní predložky sa zameriavame najmä na to, či sa neohybné slovo, ktoré považujeme za predložku, viaže s podstatným menom, zámenom alebo číslovkou a vytvára s nimi významový vzťah. Predložka je vždy pred niečím.

Okrem cvičení v tejto kategórii si môžete precvičiť aj určovanie predložiek spolu s inými neohybnými slovnými druhmi.

Delenie predložiek

Aby sme vedeli predložky správne určiť, potrebujeme poznať aj ich delenie. Niektoré predložky sú vždy predložkami, avšak niektoré môžu mať v inej vete úplne odlišnú funkciu, resp. môžu vystupovať ako iný slovný druh.

Predložky rozdeľujeme (podľa ich funkcie) na prvotné a druhotné.

Prvotné – sú vždy iba predložkami, nemôžu byť iným slovným druhom. Delia sa na:

• jednoduché – s, po, pri, na, pod,…
• zložené – popri, spomedzi, popod,…

Druhotné – v inom postavení (v inej vete) môžu byť iným slovným druhom.

Druhotné predložky vznikli:

• z podstatných mien: vinou nás, vďaka tebe, začiatkom roka,…
• z prísloviek: okolo domu, hore kopcom, vôkol nás, blízko teba,…
• zo slovies: nehľadiac na výsledky, v porovnaní s tebou