Číslovky

Číslovky (numeráliá) sú plnovýznamové a ohybné slová. Vďaka nim poznáme počet (tri hodiny), poradie (tretia hodina), násobok (trojnásobný, trikrát viac) či rozdelenie na druhy (trojaký). Gramatické kategórie čísloviek nie sú jednotné. Niektoré ohybné číslovky majú osobitné skloňovanie, iné sa skloňujú ako podstatné alebo prídavné mená, ďalšie sú neohybné. Nie pri všetkých číslovkách preto môžeme určovať zvyčajné menné gramatické kategórie ako sú rod alebo pád. Gramatická kategória čísla sa bežne pri číslovkách neurčuje, lebo vyplýva z ich významu.

V školských úlohách je často potrebné, aby sme určili či ide o číslovku určitú alebo neurčitú, prípadne aby sme bližšie určili druh číslovky. Ak vieme určiť druh číslovky, spravidla si ľahko poradíme aj pri písaní y/i v koncovkách čísloviek.

Určiť číslovku vo vete alebo v texte je pomerne ľahké práve vďaka informácii o počte, druhu, či poradí, ktorú nám číslovka dáva. Ak je číselná informácia presná a dá sa zapísať konkrétnou číslicou (napr. 7, 7., 7x), je daná číslovka určitá (sedem, siedmy, sedemkrát). Ak je číselná informácia nepresná a nemožno ju zapísať konkrétnou číslicou, je daná číslovka neurčitá (napr. veľa, ostatná, posledné).

Pretože číslovky sú rozmanitá skupina slov, používame pri ich určovaní rozličné otázky, ktoré najlepšie zodpovedajú konkrétnemu druhu číslovky.

Skloňovanie čísloviek je rozmanité. Základné číslovky 1–4 majú osobitné skloňovanie, číslovky 5–99 sa skloňujú podľa vzoru päť. Číslovka 100 sa skloňuje ako podstatné meno podľa vzoru mesto, číslovka 1000 podľa vzoru stroj, číslovka 1 000 000 podľa vzoru dub.

Základné číslovky

Radové číslovky

Číselný význam čísloviek nám poskytuje informáciu o množstve, poradí, násobkoch a opakovaniach, počte druhov alebo častí celku a podobne. Podľa toho, čo presne číslovky označujú, sa delia na: