Výpis prehľadov
Príslovky
Podkapitoly
Príslovky
Príslovky (adverbiá) vyjadrujú okolnosti deja, vlastnosti slovies, prídavných mien alebo iných prísloviek, napríklad: dnes sa uvidíme, mimoriadne šikovný, veľmi dobre.
Príslovka je neohybný plnovýznamový slovný druh. To znamená, že sa neskloňuje ani nečasuje, ale má plný význam. Z tohto dôvodu sa pri príslovkách neurčujú gramatické kategórie.
Rozlišujeme niekoľko druhov prísloviek: miesta, času, spôsobu a príčiny.
Príslovky odvodené od stupňovateľných prídavných mien môžeme stupňovať.
Pár poznámok k pravopisu prísloviek
- Na konci prísloviek je vždy krátka samohláska.
- Na konci prísloviek môže byť vždy iba tvrdé y, nikdy nie je i, napr. pomaly.
- Niektoré príslovky sa píšu so spojovníkom, napr. hore-dolu, pekne-krásne.
- Príslovky ako napr. po slovensky, po japonsky,… sa píšu vždy oddelene.
- Niektoré príslovky môžeme písať aj spolu, aj oddelene, ako napr. dostratena aj do stratena. Obzvlášť pri príslovkách, ktoré označujú farby sú správne oba tvary, teda je možné ich písať aj spolu, aj oddelene, ako napr. domodra aj do modra, nazeleno aj na zeleno a pod.
- Príslovky, ktoré vznikli z iných slovných druhov spojením viacerých slov, často píšeme spolu. Tieto výrazy nadobudli jeden nový význam, napr. zavčasu, pozajtra, zhora, čochvíľa,…
Určovanie prísloviek
Príslovky spoznáme podľa základných otázok: Kde? Kedy? Ako? Prečo? Odpovede nám ich potom pomáhajú rozdeliť do jednotlivých druhov.
| druhy | otázky | príklady |
|---|---|---|
| príslovky miesta | Kde? Kam? Odkiaľ? | doma, hore |
| príslovky času | Kedy? Ako dlho? Odkedy? | zajtra, večer |
| príslovky spôsobu | Ako? Z akého hľadiska? Do akej miery? | pomaly, veľmi |
| príslovky príčiny | Prečo? S akým následkom? | naschvál, náročky |
Rozlišovanie prísloviek od iných slovných druhov
- Slová ako napr. vždy, preto, tam, všade, vtedy,… nie sú príslovky, pretože pomenúvajú miesto, čas, spôsob a príčinu len všeobecne. Sú to zámená.
- Nemali by sme si zamieňať príslovky s príslovkovým určením. Príslovky sú slovný druh, avšak príslovkové určenie je vetný člen, i keď sa na ne pýtame rovnakými otázkami.
| príklad | otázka | odpoveď | slovný druh | vetný člen |
|---|---|---|---|---|
| Išiel hore. | Kam išiel? | hore | príslovka miesta | príslovkové určenie miesta |
| Išiel do záhrady. | Kam išiel? | do záhrady | predložka (do) + podst. meno (záhrada) | príslovkové určenie miesta |
- Taktiež je nutné rozlišovať príslovky (napr. naoko, vtom, navlas, spamäti, sčasti,…) a iné slovné druhy. Týka sa to najmä predložiek a iných slovných druhov (napr. na vlas, v tom dome, z pamäte, z časti domu,…) a dôležité to je najmä kvôli pravopisu.
| príklad | slovný druh | vysvetlenie | pravopis |
|---|---|---|---|
| Boli naoko rovnakí. | príslovka | Naoko je vo význame zdanlivo, navonok. | Píšeme spolu. |
| Na oko si priložil obklad. | predložka + podst. meno | Na oko je vo význame časť ľudského tela. | Píšeme oddelene. |
- Slová ako okolo, uprostred, hore, dole,… môžu byť raz príslovkami, inokedy iným slovným druhom, napr. predložkami alebo časticami.
| príklad | slovný druh | vysvetlenie |
|---|---|---|
| Bežal okolo. | príslovka (miesta) | Spája sa hlavne so slovesom. |
| Bežal okolo domu. | predložka (druhotná) | Predložky sa spájajú s podst. menami, zámenami, číslovkami. |
| Mal okolo päť eur. | častica | Vyjadruje postoj k výpovedi. |
- Existujú však aj prípady, keď musíme rozlišovať slovné druhy nielen podľa toho, s akým slovným druhom sa viažu, ale aj podľa celkového významu slova vo vete. To platí napríklad pri slovách ako napr. bezpečne, dobre, prirodzene a pod.
| príklad | slovný druh | otázka | vysvetlenie |
|---|---|---|---|
| Lietadlo pristálo bezpečne. | príslovka | Ako pristálo? | Bezpečne je vo význame, že sa nikomu nič nestalo. |
| Bezpečne do školy neprídem! | častica | Nepýtame sa, ako neprídem do školy. | Bezpečne je vo význame určite, vyjadruje postoj hovoriaceho. |
| Urobil to dobre. | príslovka | Ako to urobil? | Dobre je vo význame správne, bezchybne. |
| Dobre, prídem. | častica | Nepýtame sa, ako príde. | Dobre je vo význame súhlasu, vyjadruje postoj hovoriaceho. |
Stupňovanie prísloviek
Niektoré príslovky vznikli z prídavných mien príponami -y, -e, -o, napr. veselý → veselo, slovenský → po slovensky, dobrý → dobre.
Príslovky sa síce nedajú skloňovať ani časovať, ale niektoré príslovky, najmä tie, ktoré sú utvorené zo stupňovateľných prídavných mien, sa dajú stupňovať. Pri stupňovaní poznáme vždy tri stupne:
- 1. stupeň – pozitív
- 2. stupeň – komparatív (tvoríme pomocou prípony -šie)
- 3. stupeň – superlatív (tvoríme pomocou predpony naj- a prípony -šie)
Druhy stupňovania
Existujú rôzne druhy stupňovania:
pravidelné – pri stupňovaní sa nemení koreň slova, napr.:
- 1. stupeň – mil-o
- 2. stupeň – mil-šie
- 3. stupeň – naj-milšie
nepravidelné – pri stupňovaní sa mení koreň slova, napr.:
- 1. stupeň – zl-e
- 2. stupeň – hor-šie
- 3. stupeň – naj-horšie
stupňovanie opisom – pri stupňovaní sa tvar príslovky nemení. Stupňujú sa len pomocné slová, napr. viac, menej, najviac, najmenej…, napr.:
- 1. stupeň – úprimne / rýchlo
- 2. stupeň – viac úprimne / menej rýchlo
- 3. stupeň – najviac úprimne / najmenej rýchlo
