Slovesá

Sloveso (verbum) je slovný druh, ktorým pomenúva činnosť, dej (napr.: kráča, číta) alebo stav (napr.: vädne, bledne) osôb, zvierat, vecí. Môžeme tiež povedať, že slovesá vyjadrujú, čo osoby, zvieratá a veci robia alebo čo sa s nimi deje. Patria k ohybným plnovýznamovým slovným druhom, čo znamená, že môžu meniť svoj gramatický tvar, a to časovaním (napr.: kráčam, kráčaš, kráčame…).

Pri slovesách určujeme nasledujúce gramatické kategórie:

1. osoba a číslo (prvá, druhá, tretia; jednotné, množné)
2. rod (činný, trpný)
3. čas (minulý, prítomný, budúci)
4. spôsob (oznamovací, rozkazovací, podmieňovací)
5. vid (dokonavý, nedokonavý)

Od toho, či vieme pri slovesách určiť gramatické kategórie, sa odvíja slovesný tvar.

Viac informácií o delení slovies podľa iných kritérií nájdete na stránke o určovaní slovies.

Slovesá spoznáme podľa toho, že sa na ne pýtame otázkami: Čo robí? Čo sa deje? Slovesá sa môžu objavovať v určitom tvare, keď sú vyčasované, napr.: Pes skáče. Môžu mať však aj tvar neurčitku (infinitívu), keď sú zakončené na -ť, napr.: skákať.

Delenie slovies

Plnovýznamové a neplnovýznamové

Podľa toho, či nesú alebo nenesú plný význam, sa delia na dve skupiny:

• plnovýznamové slovesá – majú plný význam, a preto môžu stáť samostatne a tvoriť vetu (napr. písať, plávať). Delia sa na:

  • činnostné – pomenúvajú činnosti, deje (robiť, spať)
  • stavové – pomenúvajú procesy a stavy (blednúť, červenať sa)

• neplnovýznamové slovesá – samé osebe nemajú plný význam (napr. byť, môcť, vedieť, začať), na ten potrebujú pri sebe plnovýznamové slovo v neurčitku (viem písať, začnem plávať). Sú pomocníkmi pri tvorení výpovedí, preto ich voláme aj pomocné slovesá. Ak sa nespájajú s neurčitkom, môžu byť spojené s mennou časťou prísudku. Napr.:

  • sloveso byť + podstatné meno → som lekár
  • sloveso byť + prídavné meno → som šikovná

  Delia sa na:

  • fázové – pomenúvajú fázy deja (začať, prestať)
  • modálne – vyjadrujú povinnosť, možnosť, nutnosť (musieť, vedieť)
  • limitné – vyjadrujú koniec príprav, chystanie sa (ísť → ide kúpiť, mať → malo ho poraziť)
  • sponové – vyjadrujú stav (byť + príslovka → bolo veterno; byť + podstatné meno → je športovec)

Zvratné a nezvratné

Slovesá ďalej delíme podľa toho, či ich súčasťou je alebo nie je zámeno sa/si.

• zvratné slovesá – obsahujú zámeno sa/si. Napr.: prechádzať sa, dovoliť si
• nezvratné slovesá – neobsahujú zámeno sa/si. Napr.: prechádzať cez cestu, dovoliť jej to

Osobné a neosobné

Slovesá môžeme tiež deliť podľa toho, či poznáme vykonávateľa deja.

• osobné slovesá – poznáme toho, kto vykonáva dej (napr.: kohúty kikiríkajú, otec varí)
• neosobné slovesá – nepoznáme vykonávateľa deja; sú iba v 3. osobe (napr.: sneží, hrmí)

Líšia sa podľa toho, kto (čo) je vo vete podmetom.

Pomocou rodu slovies rozlišujeme, či podmet aktívne vykonáva dej alebo je ním iba zasiahnutý. Rozlišujeme činný a trpný rod.

• činný rod – podmet vykonáva činnosť (napr. Sestra sa oblieka.)
• trpný rod – podmet nevykonáva činnosť. Trpný rod sa delí na:
  • zvratný – obsahuje zvratné zámeno sa (napr. Dom sa stavia.)
  • nezvratný – obsahuje sloveso byť + trpné príčastie (napr. Dom je stavaný.)

Slovesný čas vyjadruje, kedy sa dej odohráva.

• minulý – dej sa odohráva v minulosti (napr. premýšľal som)
• prítomný – dej sa odohráva v prítomnosti (napr. premýšľam)
• budúci – dej sa odohráva v budúcnosti (napr. budem premýšľať)

Oznamovací spôsob vyjadruje reálny dej. Môžeme ho použiť vo všetkých troch časoch. Napr.:

• Leteli sme na dovolenku.
• Letíme na dovolenku.
• Poletíme na dovolenku.

Rozkazovací vyjadruje pokyn, rozkaz alebo zákaz. Môžeme ho utvoriť len v prítomnom čase a len pre 2. os. j. č. (napr. ty ťahaj) a mn. č. (vy ťahajte) a 1. os. mn. č. (my ťahajme).

Podmieňovací spôsob vyjadruje dej, ktorý by sa mohol (za určitých podmienok) uskutočniť. Tvoríme z minulého času plnovýznamového slovesa a častice by. Často ho používame na vyjadrenie želaní alebo zdvorilých žiadostí. Napr.:

• Chcela by som letieť na dovolenku.
• Keby sme mali peniaze, leteli by sme na dovolenku.
• Prispel by si mi na letenku, prosím?

Slovesný vid určuje, či je dej ukončený.

• dokonavé sloveso – vyjadruje, že slovesný dej je ukončený (napr.: ušiť, prípadne chcel by som ušiť)
• nedokonavé sloveso – vyjadruje, že dej je prebieha, je neuzavretý (napr.: šijem)

Slovesný tvar podľa určitosti

• určitý slovesný tvar – vieme pri slovese určiť všetky gramatické kategórie slovies (osoba, číslo…) (napr.: sedí, pracujú).
• neurčitý slovesný tvar – nevieme pri slovese určiť gramatické kategórie slovies, prípadne pri nich určujeme gramatické kategórie ako pri iných slovných druhoch (rod, číslo, pád, vzor). K neurčitým slovesným tvarom patrí: neurčitok, prechodník, činné príčastie minulé, činné príčastie prítomné, trpné príčastie, slovesné podstatné meno.

Slovesný tvar podľa zloženia

• jednoduchý slovesný tvar – je zväčša tvorený jedným slovom (napr. čítam, prečítaj, čítajúci).
  K jednoduchému slovesnému tvaru zaraďujeme i zvratné slovesá so zámenami sa, si (napr. prečítaj si), avšak iba v tom prípade, pokiaľ sloveso nie je v minulom čase.
• zložený slovesný tvar – je zväčša tvorený dvoma až viacerými slovami (napr. čítal by som, budem písať, bol by písal); prípadne je sloveso v minulom čase (v 3. os. jed. č. aj v 3. os. mn. č.), v ktorom sú len zložené tvary (napr. písal, čítali).