Zámená

Zámená (pronominá) sú plnovýznamové slová. Najčastejšie ukazujú na osoby, zvieratá či veci, ako keby sme na ne ukazovali prstom (to dieťa, tamten psík, tento zošit, hentá knižka). Môžu odkazovať aj nepriamo (nejaká pani, ktosi neznámy), môžu ich ohraničovať (ten istý sveter, každý deň) alebo naznačiť vlastníctvo (moja mama, váš záujem). Zámená nám tiež slúžia na kladenie otázok (kto?, kde?, ako?).

Informácie o určovaní zámen vo vete nájdete tu.

Prehľad druhov zámen je dostupný tu.

Správne skloňovanie zámen je popísané tu.

Určovanie zámen je trochu komplikovanejšie ako určovanie iných slovných druhov. Je to preto, že zámená môžu zastupovať viaceré slovné druhy a byť vyjadrené rôznymi slovnými druhmi, napr.:

Ak zastupujú podstatné mená (Rodičia, Adele), preberajú gramatické kategórie podstatných mien (oni, jej). Ak zastupujú prídavné mená (zaujímavé), preberajú gramatické kategórie prídavných mien (hentie). Ak zastupujú príslovky (včera), preberajú zase gramatické kategórie prísloviek (vtedy).

Podobne je to aj so zámenami, ktoré zastupujú číslovky (koľko, niekoľkokrát…).

Pri zámenách vyjadrených ohybnými slovnými druhmi určujeme rod, číslo, pád a druh zámena. Niektoré zámená sú nesklonné (jej, kde, tam…).

Zámená (pronominá) označujú:

Osobné zámená (ja, ty, ona…) nahrádzajú pomenovania osôb alebo vecí. Pýtame sa na ne pádovými otázkami, napr.: kto?, čo?, o kom?, koho?, s kým?…

Privlastňovacie zámená (náš pes, jeho otec, tvoja sestra…) nahrádzajú privlastňovacie prídavné mená, vyjadrujú vlastníctvo alebo príbuznosť. Pýtame sa na ne otázkami čí?, čia?, čie?

Zvratné zámená (pozeraj sa pred seba) odkazujú na osoby, zvieratá či veci, ktoré sú podmetom vety, alebo privlastňujú podmetu vety (Prišiel so svojím psom).

Ukazovacie zámená (tento deň, onen záujem, takýto postup, tu…) ukazujú alebo odkazujú na osoby, zvieratá, veci, vlastnosti či okolnosti, odpovedajú na otázky položené opytovacími zámenami (ktorý? – tento, kde? – tu).

Opytovacie zámená slúžia na kladenie otázok (kto?, čo?, kedy?, aký?…) Patria k nim aj vzťažné zámená, ktorými pripájame vedľajšie vety (Povedz, čo chceš. Viem, kam ideš. Sveter, ktorý pletiem).

Vymedzovacie zámená nielen odkazujú, ale aj ohraničujú osoby, zvieratá, či veci (ten istý deň, každý sused, všetka česť…). Pýtame sa na ne rovnako ako na ukazovacie zámená.

Neurčité zámená na osoby, zvieratá či veci odkazujú tak, že ich len naznačujú (ktosi je za dverami, dakedy prídeme, niektorý deň…). Odvodzujeme ich od opytovacích zámen pridaním predpôn (nie-kto, da-kto) alebo prípon (kto-si, čo-koľvek). Pýtame sa na ne rovnako ako na ukazovacie zámená.

Bezrodové osobné zámená

Rodové osobné zámená

Privlastňovacie zámená

Ukazovacie zámená

Vo všetkých tvaroch ukazovacích zámen ten, tá, to vyslovujeme t- tvrdo.