Písanie i/y po mäkkých a tvrdých spoluhláskach

A64

viemeto.eu/A64

Vnútri domácich slov píšeme po mäkkých spoluhláskach (ď, ť, ň, ľ, ž, š, č, dž, c, dz, j) mäkké I, po tvrdých spoluhláskach (d, t, n, l, h, ch, k, g) tvrdé Y.

Pozor si treba dávať pri citoslovciach i slovách od nich odvodených a pri niektorých zámenách, kde sa aj po tvrdých spoluhláskach píše mäkké I, napríklad: híkať, chichot, kikirikí, (žlna robí) gi-gi-gi, dínom-dánom, tik-tak, fidlikať, tí, tie…

Pri písaní I/Y po spoluhláskach D, T, N nám pomáha výslovnosť. V slabikách, ktoré vyslovíme mäkko píšeme I, a v slabikách, ktoré sa vyslovia tvrdo, píšeme tvrdé Y, porovnaj: divák, hladina, dedina ale dych, dym; ti, tiež, tiaž, piati ale ty, tyč, motyka, piaty, oni, nik, sloni ale ony, slony, Nýrovce.

Spoluhláska L sa dnes v skupine LI čoraz zriedkavejšie vyslovuje mäkko, takže v tomto prípade sa na výslovnosť spoliehať nemôžeme. Aj preto v niektorých príručkách nájdeme aj tzv. vybrané slová po písmene L: lyko, lysý, lýtko, lyžica, lyže, blýskať sa, blyšťať sa, mlyn, plyn, plyš, vplyv, plytký, slýchať, vzlykať, zlyhať.

Pri písaní slov cudzieho pôvodu uvedené pravidlá často neplatia, a preto si ich pravopis treba zapamätať.

Mäkké I po tvrdých spoluhláskach sa píše napríklad v týchto slovách:

H: hi-fi, hip-hop, hitparáda, hipodróm, história, hibernovať, Himaláje
CH: architekt, archív, chirurgia, orchidea, hierarchia, machinácia, chinín, chitín
K: kino, kilogram, kilometer, kimono, kiosk, eskimák, kivi, kiks, Kilimandžáro
G: gitara, magistrála, originál, gigantický, Margita, Gita, Gizela, Gibraltár
D: disciplína, dikobraz, dinosaurus, diktát, disk, medicína, puding, krokodíl, diplom, Edita
T: tip, tím, gramatika, matematika, etika, antikvariát, titán, lokomotíva, Martin, Timea, Kristína
N: nikel, tunika, kronika, poliklinika, harmonika, aníz, mechanik, technik, tiger, Feničan
L: klíma, likér, liter, oliva, liga, línia, lilipután, satelit, talizman, Lívia