Zhoda prídavného mena s podstatným menom
Gramatická kategória zhody sa prejaví v tom, že prídavné meno sa svojím tvarom, teda v rode, v čísle a v páde, prispôsobuje podstatnému menu, ktorého vlastnosť označuje. Vezmime si tri prídavné a tri podstatné mená:
výborný, zlá, dobré / žiak, učiteľka, vysvedčenie
Ak by sme koncovky prídavných mien zmenili, vznikli by nám úplne iné spojenia:
dobré, výborný, zlá, / žiak, učiteľka, vysvedčenie
Koncovka -o alebo -e
Individuálne privlastňovacie prídavné mená v strednom rode majú v 1. a 4. páde jednotného čísla správne koncovku -o, napr. otcovo oko, mamino auto, Petrovo vysvedčenie, Hankino plece.
Koncovka -e sa pri privlastňovacích prídavných menách stredného rodu používa v 1. a 4. páde množného čísla, napr. otcove oči, mamine autá, Petrove vysvedčenia, Hankine plecia.
Koncovka -ova alebo -ová
Tieto dve koncovky sa najčastejšie pletú v názvoch ulíc, keď sa privlastňovacie prídavné mená s krátkym -ova (Kukučínova, Bottova či Kraskova ulica) zamieňajú za vzťahové prídavné mená s dlhým -ová (Konvaliková, Podhradová či Baštová ulica). Odlišuje ich otázka:
Bottova ulica – čia? ale Baštová ulica – aká?