Prídavné mená

Prídavné mená (adjektíva) sú plnovýznamové slová. Označujú vlastnosti osôb, zvierat a vecí (nový sused, prefíkaná líška, drevené okno), ale aj javov či udalostí (mikulášska besiedka, zimné večery). Môžu nám tiež naznačiť, čie niečo je (susedovo auto, Evina taška, líščí chvost).

Prídavné mená sú ohybný slovný druh, môžeme ich skloňovať. Tvarom sa prídavné meno prispôsobuje podstatnému menu, ktorého vlastnosť označuje. Gramaticky sa s ním zhoduje v rode, čísle a páde (tzv. kategória zhody).

Časť prídavných mien môžeme aj stupňovať, to znamená, že dokážeme vyjadriť nielen to, aké niečo je (dlhá beseda, slabý hráč), ale aj zvýšenú, zníženú alebo konečnú mieru tejto vlastnosti (dlhšia beseda, najslabší hráč, posledné vystúpenie).

Pri prídavných menách určujeme tieto gramatické kategórie:

1. rod (mužský, ženský, stredný)
2. číslo (jednotné, množné)
3. pád (nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál, inštrumentál)

V školských úlohách je potrebné, aby sme určili druh prídavného mena (akostné, vzťahové alebo privlastňovacie) a u tých, ktoré sa dajú stupňovať, tiež určili stupeň – 1. stupeň (pozitív), 2. stupeň (komparatív), alebo 3. stupeň (superlatív).

Pre správne písanie i/y v koncovkách prídavných mien treba poznať skloňovací vzor (pekný, cudzí, páví, otcov, matkin), ku ktorému prídavné meno patrí.