Kvôli uľahčeniu a zjednodušovaniu výslovnosti sa v slovenčine uplatňuje spodobovanie. Je to jav, pri ktorom sa jedna hláska prispôsobuje druhej. Stretávame sa s ním aj pri hláske V, ktorú niekedy vyslovujeme ako U. Aby sme vedeli rozoznať, kedy sa v slove píše U a kedy V, treba poznať tieto pravidlá:

Na konci slova v základnom tvare píšeme vždy V (krv, hnev).

V pádových koncovkách ou/ov:

• píšeme U, ak je to 7. pád jednotného čísla ženského rodu (so ženou, s krásnou)
• píšeme V, ak je to 2. pád množného čísla mužského rodu (od psov, koláčov)
• píšeme vždy V, ak je to privlastňovacie prídavné meno mužského rodu, vzor otcov (bratov, susedov, učiteľov)

Vo vnútri slova:

• píšeme a čítame V, ak za ním nasleduje samohláska alebo spoluhlásky l/ĺ, r/ŕ (práve, bavlna, plávať)
• píšeme V, aj keď čítame U, ak za ním nasleduje spoluhláska (plavčík, stavba, bábovka)