Dvojhlásky ia, ie, iu

Tri slovenské dvojhlásky ia, ie, iu spravidla stoja tam, kde po tvrdých spoluhláskach nasledujú dlhé samohlásky á, é, ú, porovnaj: mestá ale vrecia, tvrdú ale krajšiu. Dvojhlásky ia, ie, iu nemôžu stáť na začiatku slova ani slabiky, preto píšeme jahoda a nie iahoda, jedľa a nie iedľa, Julka a nie Iulka.

Dvojhláska ia sa vyskytuje:

• v základoch aj koncovkách slov po mäkkých alebo obojakých spoluhláskach okrem j, napr: bocian, čiara, diaľka, cudzia, stridžia, fialka, liať, zemiak, peniaz, priateľka, desiata, šiator, tiaž, viac, železiar, žiara…
• v osobných koncovkách slovies v prítomnom čase, napr.: voňať > voniam, voniaš, vonia…, vešať > vešiam, vešiaš, vešia…
• v neurčitkoch slovies, napr. siať, hriať, vziať…

Dvojhláska ie sa vyskytuje:

• v základoch slov po všetkých spoluhláskach okrem j v domácich aj prevzatých slovách: bielok, cieľ, čielko, dieťa, cudzie, stridžie, hygiena, ihielka, plachietka, okienko, mlieko, miesto, niečí, pierko, rieka, sieť, šiesty, tielko, viezť, jazierko, žienka…
• v príponách opakovacích slovesách: robievať, chodievať, vravievať…
• v osobných koncovkách slovies v prítomnom čase, napr.: rozumieť > rozumiem, rozumieš, rozumie…, brať > beriem, berieš, berie…, niesť > nesiem, nesieš, nesie…
• v neurčitkoch slovies, napr.: trieť, vidieť, sedieť, hľadieť…

Dvojhláska iu sa vyskytuje iba v koncovkách:

• v datíve jednotného čísla podstatných mien podľa vzoru vysvedčenie: vysvedčeniu, zdraviu, svitaniu…
• v akuzatíve jednotného čísla prídavných mien a komparatívov ženského rodu podľa vzoru cudzí: cudziu, krajšiu, páviu…