Vokalizácia je jav, pri ktorom nevokalizovaným predložkám s, z, v, k pridávame samohlásku (vokál), a tým ich vokalizujeme. Tento jav vzniká najmä z dôvodu ľahšej a plynulejšej výslovnosti. Napríklad spojenia „s sestrou“, „v vani“, „z záhrady“, „s mnou“, „k mne“, „od mňa“ sa vyslovujú ťažko, preto k nevokalizovaným predložkám pridávame samohlásku (najčastejšie o alebo u), aby sa spojenie vyslovovalo prirodzenejšie. Tak vznikajú vokalizované predložky: so sestrou, vo vani, zo záhrady, so mnou, ku mne, odo mňa.

Predložky sa vokalizujú najmä vtedy, keď:

• sa spájajú so slovom, ktoré sa začína rovnakou spoluhláskou: so sestrou, zo zuba, vo vani, ku Karolovi,…
• sa spájajú so slovom, ktoré sa začína párovou spoluhláskou podľa znelosti: so ziskom, zo sveta, vo farbách,…
• sa spájajú so slovom, ktoré sa začína párovou spoluhláskou podľa mäkkosti: so šibalom, zo Žiaru, so žiaľom,…
• sa spájajú so slovom, ktoré sa začína skupinou spoluhlások, pričom jedna z nich (na druhom alebo treťom mieste) je totožná alebo párová podľa znelosti: vo dverách, vo štvrtok, vo sfanatizovanom dave, ku škole, ku zgúľaným,…
• stoja pred tvarmi osobného zámena ja: ku mne, vo mne, so mnou,…
• niekedy aj pred inými spoluhláskami, ak by spojenie bez vokalizácie bolo náročné na výslovnosť: ku cti, ku vzdelaniu,…

Pri niektorých predložkách sa často používajú nesprávne, nespisovné väzby, napr.: