Vnútri domácich slov píšeme po mäkkých spoluhláskach (ď, ť, ň, ľ, ž, š, č, dž, c, dz, j) mäkké I, po tvrdých spoluhláskach (d, t, n, l, h, ch, k, g) tvrdé Y.

Spoluhláska L sa dnes v skupine LI čoraz zriedkavejšie vyslovuje mäkko, takže v tomto prípade sa na výslovnosť spoliehať nemôžeme. Aj preto v niektorých príručkách nájdeme aj tzv. vybrané slová po písmene L, najčastejšie sa uvádzajú nasledujúce slová a ich odvodeniny: lyko, lysý, lysina, lýtko, lyžica, lyže, blýskať sa, blýskavý, blyšťať sa, mlyn, mlynica, plyn, plynný, plynový, plynáreň, plynúť, plyš, plyšový, vplyv, vplyvný, vplývať, ovplyvniť, plytký, plytčina, slýchať, vzlykať, zlyhať. V ostatných prípadoch by sa po spoluhláske L malo v domácich slovách písať mäkké I.

Pri písaní slov cudzieho pôvodu uvedené pravidlá často neplatia, a preto si ich pravopis treba zapamätať.

Mäkké I po spoluhláske L píšeme napríklad v slovách: liberál, klíma, likér, liter, limit, oliva, liga, biblia, libreto, línia, linajka, lilipután, satelit, talizman, poliklinika, politik, oligarcha, kólia, kuli, Alica, Kilimandžáro, Líbya…