Slovesá spoznáme ich podľa toho, že sa na ne pýtame otázkami: Čo robí? Čo sa deje? Slovesá sa môžu objavovať v určitom tvare, keď sú vyčasované, napr.: Pes skáče. Môžu mať však aj tvar neurčitku (infinitívu), keď sú zakončené na -ť, napr.: skákať.

Delenie slovies

Plnovýznamové a neplnovýznamové

Podľa toho, či nesú alebo nenesú plný význam, sa delia na dve skupiny:

• plnovýznamové slovesá – majú plný význam, a preto môžu stáť samostatne a tvoriť vetu. Napr.: Písať. Plávať.

• neplnovýznamové slovesá – samé osebe nemajú plný význam (napr. byť, môcť, vedieť, začať…), na ten potrebujú pri sebe plnovýznamové slovo v neurčitku (viem písať, začnem plávať…). Sú pomocníkmi pri tvorení výpovedí, preto ich voláme aj pomocné slovesá. Ak sa nespájajú s neurčitkom, môžu byť spojení s mennou časťou prísudku. Napr.:

  • sloveso byť + podstatné meno → Som lekár.
  • sloveso byť + prídavné meno → Som šikovná.

Zvratné a nezvratné

Slovesá ďalej delíme podľa toho, či ich súčasťou je alebo nie je zámeno sa/si.

• zvratné slovesá – obsahujú zámeno sa/si. Napr.: prechádzať sa, dovoliť si
• nezvratné slovesá – neobsahujú zámeno sa/si. Napr.: prechádzať cez cestu, dovoliť jej to