Zámená môžu zastupovať, resp. nahrádzať slová rozličných slovných druhov, napr.:

Pri niektorých slovných druhoch, ktoré zastupujú, preberajú ich gramatické kategórie.

• Ak zámená zastupujú podstatné mená (rodičia, Adele), preberajú gramatické kategórie podstatných mien (oni, jej). Vtedy zámená stoja samostatne, neviažu sa k podstatnému menu. Napr. Išiel k Zuzke. → Išiel k nej. (ženský rod, jednotné číslo, datív)
• Ak zámená zastupujú prídavné mená (zaujímavé), preberajú gramatické kategórie prídavných mien (hentie). V takom prípade sa zámená, ktoré sa viažu k podstatnému menu, zhodujú v rode, čísle a páde s daným podstatným menom (rovnako ako prídavné meno, ktoré zastupujú). Napr. Kúpil peknú knihu. → Kúpil moju knihu. (ženský rod, jednotné číslo, akuzatív)

Delenie zámen

Zámená (podľa ohybnosti a gramatických kategórií) rozdeľujeme na ohybné a neohybné:

Ohybné – skloňujú sa, majú gramatické kategórie, ak sa pri nich dá určiť rod, delíme ich na:

• rodové (môj, ona, vaša,…) – určujeme rod, číslo, pád
• bezrodové (ja, ty, my, vy) – určujeme len číslo a pád

Ohybné zámená môžu mať samostatné skloňovanie, napr. ja, ty, on, seba, kto, popísané na vlastnej stránke alebo sa skloňujú podľa vzorov:

• vzor pekný – pred í/ý tvrdá alebo obojaká spoluhláska (aký, akýsi, ktorý, samý…)
• vzor cudzí – pred í mäkká spoluhláska (čí, čísi, niečí…)
• vzor môj – všetky privlastňovacie zámená okrem neohybných zámen jeho, jej, ich, napr. môj, tvoj, náš, svoj,…

Neohybné – neskloňujú sa, nemajú gramatické kategórie (nikde, kde, kedy, koľkokrát,…)

Taktiež rozoznávame rôzne druhy zámen podľa ich významu a funkcie.