Slovesá spoznáme ich podľa toho, že sa na ne pýtame otázkami: Čo robí? Čo sa deje? Slovesá sa môžu objavovať v určitom tvare, keď sú vyčasované, napr.: Pes skáče. Môžu mať však aj tvar neurčitku (infinitívu), keď sú zakončené na -ť, napr.: skákať.

Delenie slovies

Plnovýznamové a neplnovýznamové

Podľa toho, či nesú alebo nenesú plný význam, sa delia na dve skupiny:

• plnovýznamové slovesá – majú plný význam, a preto môžu stáť samostatne a tvoriť vetu (napr. písať, plávať). Delia sa na:

  • činnostné – pomenúvajú činnosti, deje (robiť, spať)
  • stavové – pomenúvajú procesy a stavy (blednúť, červenať sa)

• neplnovýznamové slovesá – samé osebe nemajú plný význam (napr. byť, môcť, vedieť, začať), na ten potrebujú pri sebe plnovýznamové slovo v neurčitku (viem písať, začnem plávať). Sú pomocníkmi pri tvorení výpovedí, preto ich voláme aj pomocné slovesá. Ak sa nespájajú s neurčitkom, môžu byť spojení s mennou časťou prísudku. Napr.:

  • sloveso byť + podstatné meno → som lekár
  • sloveso byť + prídavné meno → som šikovná

  Delia sa na:

  • fázové – pomenúvajú fázy deja (začať, prestať)
  • modálne – vyjadrujú povinnosť, možnosť, nutnosť (musieť, vedieť)
  • limitné – vyjadrujú koniec príprav, chystanie sa (ísť → ide kúpiť, mať → malo ho poraziť)
  • sponové – vyjadrujú stav (byť + príslovka → bolo veterno; byť + podstatné meno → je športovec)

Zvratné a nezvratné

Slovesá ďalej delíme podľa toho, či ich súčasťou je alebo nie je zámeno sa/si.

• zvratné slovesá – obsahujú zámeno sa/si. Napr.: prechádzať sa, dovoliť si
• nezvratné slovesá – neobsahujú zámeno sa/si. Napr.: prechádzať cez cestu, dovoliť jej to

Osobné a neosobné

Slovesá môžeme tiež deliť podľa toho, či poznáme vykonávateľa deja.

• osobné slovesá – poznáme toho, kto vykonáva dej (napr.: kohúty kikiríkajú, otec varí)
• neosobné slovesá – nepoznáme vykonávateľa deja; sú iba v 3. osobe (napr.: sneží, hrmí)