Zámená (pronominá) označujú:

Osobné zámená (ja, ty, ona…) nahrádzajú pomenovania osôb alebo vecí. Pýtame sa na ne pádovými otázkami, napr.: kto?, čo?, o kom?, koho?, s kým?…

Privlastňovacie zámená (náš pes, jeho otec, tvoja sestra…) nahrádzajú privlastňovacie prídavné mená, vyjadrujú vlastníctvo alebo príbuznosť. Pýtame sa na ne otázkami čí?, čia?, čie?

Zvratné zámená (pozeraj sa pred seba) odkazujú na osoby, zvieratá či veci, ktoré sú podmetom vety, alebo privlastňujú podmetu vety (Prišiel so svojím psom).

Ukazovacie zámená (tento deň, onen záujem, takýto postup, tu…) ukazujú alebo odkazujú na osoby, zvieratá, veci, vlastnosti či okolnosti, odpovedajú na otázky položené opytovacími zámenami (ktorý? – tento, kde? – tu).

Opytovacie zámená slúžia na kladenie otázok (kto?, čo?, kedy?, aký?…) Patria k nim aj vzťažné zámená, ktorými pripájame vedľajšie vety (Povedz, čo chceš. Viem, kam ideš. Sveter, ktorý pletiem).

Vymedzovacie zámená nielen odkazujú, ale aj ohraničujú osoby, zvieratá, či veci (ten istý deň, každý sused, všetka česť…). Pýtame sa na ne rovnako ako na ukazovacie zámená.

Neurčité zámená na osoby, zvieratá či veci odkazujú tak, že ich len naznačujú (ktosi je za dverami, dakedy prídeme, niektorý deň…). Odvodzujeme ich od opytovacích zámen pridaním predpôn (nie-kto, da-kto) alebo prípon (kto-si, čo-koľvek). Pýtame sa na ne rovnako ako na ukazovacie zámená.