Vetné členy

1. Podmet je najčastejšie vyjadrený podstatným menom alebo zámenom.

• Dcéra sa učí. Ona sa učí. (Kto sa učí? Dcéra, ona.)

Okrem toho môže byť podmet vyjadrený aj inými slovnými druhmi:

• slovesným podstatným menom – Učenie ma baví. (Čo ma baví? Učenie.)
• prídavným menom – Najlepší uspeli. (Kto uspel? (Tí) najlepší.)
• číslovkou – Traja neprídu. (Kto nepríde? Traja.)
• neurčitkom slovesa – Povinnosťou žiakov je učiť sa. (Čo je povinnosťou žiakov? Učiť sa.)
• príčastím – Skúšajúci je prísny. (Kto je prísny? Skúšajúci.)
• citoslovcom – Hurá je citoslovce. (Čo je citoslovce? Hurá.)

2. Nevyjadrený (zamlčaný) podmet nie je vo vete zastúpený osobitným slovom, ale z kontextu a tvaru slovesa vieme, kto je činiteľom deja. V nasledujúcich vetách sú podmetom zámená ty a ja, aj keď ani jedno z nich nie je vo vete napísané slovom: Zavoláš –Zavolám!

3. Všeobecný podmet je zvláštnym druhom podmetu. Nevzťahuje sa na konkrétnu osobu, ale na niekoho, kto nie je presne určený. Častý je vo všeobecných tvrdeniach (SNG znova po rokoch otvorili. Kto znova otvoril SNG? Oni, ľudia, niekto nekonkrétny.), ale najmä v prísloviach a porekadlách (Dvakrát meraj, raz rež.)

1. Jednoduchý podmet tvorí jedno slovo – Učitelia dnes skúšajú.

2. Rozvitý podmet dopĺňa iný vetný člen – Učitelia slovenčiny dnes skúšajú.

3. Viacnásobný podmet tvorí viacero rovnocenných podmetov – Učiteľky a učitelia dnes skúšajú.

1. Slovesný prísudok je vyjadrený

   • určitým tvarom plnovýznamového slovesa v jednoduchom tvare, napr.: Sestra varí.
   • určitým tvarom plnovýznamového slovesa v zloženom tvare, napr.: Veronika bude variť. Mama by bola varila.
   • spojením pomocného slovesa a neurčitku plnovýznamového slovesa, napr.: Sestra chce variť. Veronika začala variť.

2. Slovesno-menný prísudok je najčastejšie vyjadrený:

   • spojením sponového slovesa (byť, bývať, stať sa, stávať sa…) a prídavného mena, napr.: Sestra je šikovná. Čaj býva dobrý.
   • spojením sponového slovesa (byť, bývať, stať sa, stávať sa…) a podstatného mena: Sestra je šikovnica. Veronika sa stane kuchárkou.
   Slovesno menný prísudok však môže tvoriť aj spona a iné slovné druhy, napr.:
   • sponové sloveso a zámeno, napr.: Sestra je moja.
   • sponové sloveso a číslovka, napr.: Šikovní sú prví.
   • sponové sloveso a príslovka, napr.: Večera bude čoskoro.

3. Menný prísudok má iba mennú časť, sponové sloveso v ňom chýba, napr.: Usilovnosť, polovica úspechu.

1. Jednoduchý prísudok tvorí jedno slovo – Učitelia skúšajú.
   
2. Rozvitý prísudok dopĺňa iný vetný člen – Učitelia dnes skúšajú.
   
3. Viacnásobný prísudok tvorí viacero rovnocenných prísudkov – Učitelia skúšajú a známkujú.

1. Priamy predmet je v akuzatíve bez predložky, napr.: Sestra varí večeru. (Čo varí sestra? Večeru.) Veronika počúva podcast. (Čo počúva Veronika? Podcast.)
2. Nepriamy predmet je buď v akuzatíve s predložkou napr. Veronika sa zaujíma o históriu (O čo sa zaujíma Veronika? O históriu, akuzatív s predložkou.), alebo v hociktorom inom páde, napr.: Vypytuje sa dedka, (Koho sa vypytuje? Dedka, genitív.), pátra po príbehoch, (Po čom pátra? Po príbehoch, lokál.), odoláva nezdarom, (Čomu odoláva? Nezdarom, datív.), no ráta s prevratným objavom (S čím ráta? S objavom, inštumentál.).

1. Jednoduchý predmet tvorí jedno slovo – Učitelia skúšajú učivo.
   
2. Rozvitý predmet dopĺňa iný vetný člen – Učitelia skúšajú nové učivo.
   
3. Viacnásobný predmet tvorí viacero rovnocenných predmetov – Učitelia skúšajú nové učivo aj vzorce.

1. Príslovkové určenie miesta – Veronika v kresle počúva podcast.
2. Príslovkové určenie času – Veronika popoludní počúva podcast.
3. Príslovkové určenie spôsobu – Veronika so záujom počúva podcast.
4. Príslovkové určenie príčiny – Veronika počúva podcast pre potešenie.

1. Jednoduché príslovkové určenie vyjadruje jednu okolnosť deja – Učitelia dnes skúšajú učivo.
2. Rozvité príslovkové určenie vyjadruje jednu okolnosť deja, ktorá je ďalej bližšie určená – Učitelia dnes dopoludnia skúšajú nové učivo.
3. Viacnásobné príslovkové určenie tvorí viacero rovnocenných príslovkových určení – Učitelia skúšajú ráno, predpoludním aj popoludní.