Vieme po slovensky

Výpis prehľadov

Vetné členy

Prechádzate súhrny informácií k určitým témam. Systémy Vieme sa zameriavajú hlavne na ich precvičovanie. K cvičeniam k jednotlivým podtémam sa dostanete pomocou odkazov nižšie.

« Späť na precvičovanie

Podkapitoly

Vetné členy sú najmenšími stavebnými „súčiastkami“ vety. Obyčajne sú nimi iba plnovýznamové slovné druhy. Vetný člen môže byť vyjadrený jedným slovom (mama), alebo viacerými slovami (usmiala sa). Podľa toho, akú časť informácie nám vetné členy sprostredkúvajú, ich delíme na základné a rozvíjacie (vedľajšie).

Základné vetné členy (podmet a prísudok) nám sprostredkujú najdôležitejšiu informáciu, napr.: Žiaci sa trápia.

Rozvíjacie vetné členy (predmet, prívlastok, príslovkové určenie, prístavok a doplnok) sú od nich závislé, dozvedáme sa vďaka nim detaily, napr.: Mnohí žiaci základnej školy sa často úplne zbytočne trápia s gramatikou.

Kým v prvej vete sa dozvieme iba to podstatné (kto robí čo), v druhej vete získame bližšie informácie o žiakoch, aj o tom, ako a prečo sa trápia.

vetný člen skratka /
číselné označenie
otázka vyjadruje príklad
Základné
vetné
členy
prísudok PR/1 čo robí?
čo sa s ním deje?
stav alebo činnosť podmetu Druhú knihu o mačiatku píše naša známa spisovateľka.
Čo robí spisovateľka? Píše.
podmet PO/2 kto?
čo?
pôvodcu deja alebo nositeľa vlastnosti Druhú knihu o mačiatku píše naša známa spisovateľka.
Kto píše knihu o mačiatku? Spisovateľka.
predmet PT/3 všetky pádové
otázky okrem
nominatívu
to, čo je zasiahnuté dejom, rozvíja sloveso Druhú knihu o mačiatku píše naša známa spisovateľka.
Čo píše spisovateľka? Knihu. (predmet je v akuzatíve)
Rozvíjacie
(vedľajšie)
vetné
členy
príslovkové určenie PU/4 kde?
kedy?
ako?
prečo?
načo?
z akého dôvodu?
za akých podmienok?
okolnosti deja alebo stavu Druhú knihu o mačiatku píše naša známa spisovateľka doma.
Druhú knihu o mačiatku píše naša známa spisovateľka po večeroch.
Druhú knihu o mačiatku píše naša známa spisovateľka na počítači.
Kde píše knihu? Doma. Kedy píše knihu? Po večeroch. Ak píše knihu? Na počítači.
prívlastok PK/5 aký?
ktorý?
čí?
bližšie určuje podstatné mená vo vete Druhú knihu o mačiatku píše naša známa spisovateľka.
Ktorú knihu? Druhú. Akú knihu? O mačiatku. Čia spisovateľka? Naša. Aká spisovateľka? Známa.
doplnok DO/6 aký?
ako to?
ako čo?
je závislý od dvoch vetných členoch – podstatnom mene (zámene) a slovese Druhú knihu o mačiatku písala spisovateľka unavená.
Aká ju písala? Unavená. Ako ju písala? Unavená.
prístavok PV/7 aký?
ktorý?
čí?
tzv. voľný zhodný prívlastok Druhú knihu o mačiatku píše Jana Nováková, naša známa spisovateľka.
Hore

Podmet

Podmet je základný vetný člen. Vyjadruje, kto, alebo čo, vykonáva činnosť, má nejakú vlastnosť alebo je v nejakom stave. Spolu s prísudkom tvoria jadro výpovede, ktoré nazývame prisudzovací sklad.

Podmet je takmer vždy v nominatíve. Aj preto sa naň pýtame otázkou nominatívu: kto alebo čo niečo robí, robil, bude robiť, prípadne kto alebo čo je v nejakom stave.

  • Sestra varí večeru. (Kto varí večeru? Sestra.)
  • Sestra je šikovná. (Kto je šikovný? Sestra.)
  • Večera je uvarená. (Čo je uvarené? Večera.)

Podmet môže byť vyjadrený, nevyjadrený (zamlčaný) alebo všeobecný.

  1. Podmet je najčastejšie vyjadrený podstatným menom alebo zámenom.
  • Dcéra sa učí. Ona sa učí. (Kto sa učí? Dcéra, ona.)

Okrem toho môže byť podmet vyjadrený aj inými slovnými druhmi:

  • slovesným podstatným menom – Učenie ma baví. (Čo ma baví? Učenie.)
  • prídavným menomNajlepší uspeli. (Kto uspel? (Tí) najlepší.)
  • číslovkouTraja neprídu. (Kto nepríde? Traja.)
  • neurčitkom slovesaPovinnosťou žiakov je učiť sa. (Čo je povinnosťou žiakov? Učiť sa.)
  • príčastím – Skúšajúci je prísny. (Kto je prísny? Skúšajúci.)
  • citoslovcomHurá je citoslovce. (Čo je citoslovce? Hurá.)
  1. Nevyjadrený (zamlčaný) podmet nie je vo vete zastúpený osobitným slovom, ale z kontextu a tvaru slovesa vieme, kto je činiteľom deja. V nasledujúcich vetách sú podmetom zámená ty a ja, aj keď ani jedno z nich nie je vo vete napísané slovom: Zavoláš –Zavolám!

  2. Všeobecný podmet je zvláštnym druhom podmetu. Nevzťahuje sa na konkrétnu osobu, ale na niekoho, kto nie je presne určený. Častý je vo všeobecných tvrdeniach (SNG znova po rokoch otvorili. Kto znova otvoril SNG? Oni, ľudia, niekto nekonkrétny.), ale najmä v prísloviach a porekadlách (Dvakrát meraj, raz rež.)

Podmet, podobne ako iné vetné členy, môže stáť osamote (jednoduchý alebo holý), môžu ho rozvíjať iné vetné členy (rozvitý) alebo ho môže tvoriť viacero rovnocenných slov (viacnásobný).

  1. Jednoduchý podmet tvorí jedno slovo – Učitelia dnes skúšajú.

  2. Rozvitý podmet dopĺňa iný vetný člen – Učitelia slovenčiny dnes skúšajú.

  3. Viacnásobný podmet tvorí viacero rovnocenných podmetov – Učiteľky a učitelia dnes skúšajú.

Prísudok

Prísudok je základný vetný člen. Spolu s podmetom tvoria jadro výpovede, ktoré nazývame prisudzovací sklad. Prísudok sa s podmetom zhoduje v osobe a čísle, prípadne aj v rode. Napríklad, ak je podmetom vety večera, nemôžeme mať prísudok v tvare chladneme, ak je podmetom vety Peter, nemôžeme mať prísudok v tvare spievala.

Prísudok vyjadruje čo robí, robil, bude robiť podmet, aký podmet je, v akom stave sa nachádza alebo čo sa s podmetom deje.

  • Sestra varí večeru. (Čo robí sestra? Varí.)
  • Sestra je šikovná. (Aká je sestra? Je šikovná.)
  • Večera je uvarená. (V akom stave je večera? Je uvarená.)
  • Večera chladne. (Čo sa deje s večerou? Chladne.)

Prísudok môže byť slovesný, slovesno-menný alebo menný.

  1. Slovesný prísudok je vyjadrený

    • určitým tvarom plnovýznamového slovesa v jednoduchom tvare, napr.: Sestra varí.
    • určitým tvarom plnovýznamového slovesa v zloženom tvare, napr.: Veronika bude variť. Mama by bola varila.
    • spojením pomocného slovesa a neurčitku plnovýznamového slovesa, napr.: Sestra chce variť. Veronika začala variť.
  2. Slovesno-menný prísudok je najčastejšie vyjadrený:

    • spojením sponového slovesa (byť, bývať, stať sa, stávať sa…) a prídavného mena, napr.: Sestra je šikovná. Čaj býva dobrý.
    • spojením sponového slovesa (byť, bývať, stať sa, stávať sa…) a podstatného mena: Sestra je šikovnica. Veronika sa stane kuchárkou.
    Slovesno menný prísudok však môže tvoriť aj spona a iné slovné druhy, napr.:
    • sponové sloveso a zámeno, napr.: Sestra je moja.
    • sponové sloveso a číslovka, napr.: Šikovní prví.
    • sponové sloveso a príslovka, napr.: Večera bude čoskoro.
  3. Menný prísudok má iba mennú časť, sponové sloveso v ňom chýba, napr.: Usilovnosť, polovica úspechu.

Podobne ako iné vetné členy, aj prísudok môže stáť osamote (jednoduchý alebo holý), môžu ho rozvíjať iné vetné členy (rozvitý) alebo ho môže tvoriť viacero rovnocenných slov (viacnásobný).

  1. Jednoduchý prísudok tvorí jedno slovo – Učitelia skúšajú.
  2. Rozvitý prísudok dopĺňa iný vetný člen – Učitelia dnes skúšajú.
  3. Viacnásobný prísudok tvorí viacero rovnocenných prísudkov – Učitelia skúšajú a známkujú.
Hore

Predmet (priamy, nepriamy)

Prejsť k cvičeniam s touto témou »

Predmet je rozvíjací vetný člen, ktorý nám hovorí, kto alebo čo je zasiahnuté dejom, čo je výsledkom deja, alebo k čomu dej smeruje. Pýtame sa naň všetkými pádovými otázkami okrem nominatívu. Predmet a prísudok tvoria určovací sklad. Najčastejšie je predmet vyjadrený podstatným menom (Sestra varí večeru.), zriedkavejšie zámenom (Sestra ju varí.), prídavným menom (Nakŕmi hladného aj sýteho.) alebo neurčitkom slovesa (Dnes sa tiež rozhodla navariť.)

Pád, v ktorom predmet je, určuje väzba slovesa. Niektoré slovesá majú väzbu s jedným pádom, no väčšina slovies sa viaže s viacerými pádmi. Sloveso zaujímať sa môže mať predmet iba v predložkovom akuzatíve, napr. zaujímať sa o históriu. Naproti tomu sloveso vypytovať sa má väzbu s viacerými pádmi, a teda sa k nemu vo vete môže súčasne viazať viacero predmetov, napr: Veronika sa vypytuje dedka na podrobnosti (vypytovať sa koho + na čo).

Predmet môže byť priamy a nepriamy.

  1. Priamy predmet je v akuzatíve bez predložky, napr.: Sestra varí večeru. (Čo varí sestra? Večeru.) Veronika počúva podcast. (Čo počúva Veronika? Podcast.)
  2. Nepriamy predmet je buď v akuzatíve s predložkou napr. Veronika sa zaujíma o históriu (O čo sa zaujíma Veronika? O históriu, akuzatív s predložkou.), alebo v hociktorom inom páde, napr.: Vypytuje sa dedka, (Koho sa vypytuje? Dedka, genitív.), pátra po príbehoch, (Po čom pátra? Po príbehoch, lokál.), odoláva nezdarom, (Čomu odoláva? Nezdarom, datív.), no ráta s prevratným objavom (S čím ráta? S objavom, inštumentál.).

Podobne ako iné vetné členy, aj predmet môže stáť osamote (jednoduchý alebo holý), môžu ho rozvíjať iné vetné členy (rozvitý) alebo ho môže tvoriť viacero rovnocenných slov (viacnásobný).

  1. Jednoduchý predmet tvorí jedno slovo – Učitelia skúšajú učivo.
  2. Rozvitý predmet dopĺňa iný vetný člen – Učitelia skúšajú nové učivo.
  3. Viacnásobný predmet tvorí viacero rovnocenných predmetov – Učitelia skúšajú nové učivo aj vzorce.
Hore

Príslovkové určenie (miesta, času, spôsobu, príčiny)

Prejsť k cvičeniam s touto témou »

Príslovkové určenie je ďalším rozvíjacím vetným členom, ktorý bližie určuje kedy, kde, ako a prečo sa odohráva dej opísaný prísudkom a tvorí s ním určovací sklad. Pýtame sa naň otázkami, ktorými zisťujeme okolnosti či priebeh deja (kde? kam? kade? odkiaľ? pokiaľ? kedy? odkedy? dokedy? na ako dlho? ako? akým spôsobom? prečo? pre akú príčinu?…).

Príslovkové určenie býva najčastejšie vyjadrené príslovkou (Dnes varí večeru sestra.) alebo podstatným menom s predložkou (Sestra o chvíľu dovarí večeru.).

Podľa okolnosti, ktorá je príslovkovým určením vyjadrená, rozoznávame štyri základné druhy príslovkových určení: miesta, času, spôsobu, príčiny.

  1. Príslovkové určenie miestaVeronika v kresle počúva podcast.
  2. Príslovkové určenie časuVeronika popoludní počúva podcast.
  3. Príslovkové určenie spôsobuVeronika so záujom počúva podcast.
  4. Príslovkové určenie príčinyVeronika počúva podcast pre potešenie.

Tak ako iné vetné členy, aj príslovkové určenie môže stáť osamote (jednoduché alebo holé), môžu ho rozvíjať iné vetné členy (rozvité) alebo ho môže tvoriť viacero rovnocenných slov (viacnásobné).

  1. Jednoduché príslovkové určenie vyjadruje jednu okolnosť deja – Učitelia dnes skúšajú učivo.
  2. Rozvité príslovkové určenie vyjadruje jednu okolnosť deja, ktorá je ďalej bližšie určená – Učitelia dnes dopoludnia skúšajú nové učivo.
  3. Viacnásobné príslovkové určenie tvorí viacero rovnocenných príslovkových určení – Učitelia skúšajú ráno, predpoludním aj popoludní.
Hore
NAPÍŠTE NÁM

Ďakujeme za vašu správu, bola úspešne odoslaná.

Napíšte nám

Neviete si rady?

Najprv sa, prosím, pozrite na časté otázky:

Čoho sa správa týka?

Odkaz Obsah Ovládanie Prihlásenie Licencia