Príslovkové určenie je ďalším rozvíjacím vetným členom, ktorý bližie určuje kedy, kde, ako a prečo sa odohráva dej opísaný prísudkom a tvorí s ním určovací sklad. Pýtame sa naň otázkami, ktorými zisťujeme okolnosti či priebeh deja (kde? kam? kade? odkiaľ? pokiaľ? kedy? odkedy? dokedy? na ako dlho? ako? akým spôsobom? prečo? pre akú príčinu?…).
Príslovkové určenie býva najčastejšie vyjadrené príslovkou (Dnes varí večeru sestra.) alebo podstatným menom s predložkou (Sestra o chvíľu dovarí večeru.).
Podľa okolnosti, ktorá je príslovkovým určením vyjadrená, rozoznávame štyri základné druhy príslovkových určení: miesta, času, spôsobu, príčiny.
- Príslovkové určenie miesta – Veronika v kresle počúva podcast.
- Príslovkové určenie času – Veronika popoludní počúva podcast.
- Príslovkové určenie spôsobu – Veronika so záujom počúva podcast.
- Príslovkové určenie príčiny – Veronika počúva podcast pre potešenie.
Tak ako iné vetné členy, aj príslovkové určenie môže stáť osamote (jednoduché alebo holé), môžu ho rozvíjať iné vetné členy (rozvité) alebo ho môže tvoriť viacero rovnocenných slov (viacnásobné).
- Jednoduché príslovkové určenie vyjadruje jednu okolnosť deja – Učitelia dnes skúšajú učivo.
- Rozvité príslovkové určenie vyjadruje jednu okolnosť deja, ktorá je ďalej bližšie určená – Učitelia dnes dopoludnia skúšajú nové učivo.
- Viacnásobné príslovkové určenie tvorí viacero rovnocenných príslovkových určení – Učitelia skúšajú ráno, predpoludním aj popoludní.