Cvičenie
Určovanie citosloviec
Citoslovcia sú neohybné neplnovýznamové slová.
Spoznáme ich podľa toho, že sú silno citovo zafarbené a často sú viazané na konkrétnu situáciu. Pri určovaní si ich niekedy môžeme zameniť s inými slovnými druhmi, najmä ak vznikli ich zmeravením. Zmeravenie je akoby stuhnutie ohybného slovného druhu (napr. podstatného mena), ktoré týmto javom stratí svoje gramatické kategórie, a tak vznikne nový slovný druh, napr. citoslovce. Napr.:
- s Bohom – predložka + podstatné meno
- zbohom – zmeravené citoslovce
| Slovný druh | Vysvetlenie | Príklad | |
| bože, prepánajána, beda, ahoj, zbohom,… | citoslovcia |
Vyjadrujú city a vôľu. Vznikli zmeravením iných slovných druhov. |
Prepánajána, prišiel si neskoro! Zbohom, babka! |
| podstatné mená |
Pomenúvajú osoby, zvieratá, veci. Ohýbajú sa (skloňujú). |
Pre pána Jána som kúpila čokoládu a kvety. V modlitbách sa rozprávala s Bohom. |
|
| och, mňau, tik-tak,… | citoslovcia |
Vyjadrujú zvuky. Vznikli zmeravením iných slovných druhov. |
Hodiny robia tik-tak. |
| slovesá | Vyjadrujú činnosti a stavy. | Hodiny hlasno tikajú. |
Delenie citosloviec
Citoslovcia delíme podľa ich významu na:
- vlastné citoslovcia:
- citové – vyjadrujú pocity, nálady a emócie (napr. radosť, hnev, žiaľ, úzkosť, strach, začudovanie…). Napr. ach, ej, juj, och, fuj, jaj, joj…
- vôľové – vyjadrujú vôľu hovoriaceho, niekoho na niečo pobádajú alebo na niečo upozorňujú (napr. výzva k pohybu, prosba o ticho, upútanie pozornosti…) Napr. hľa, heš, aha, hijó, haló…
- zvukomalebné citoslovcia (onomatopoje): napodobňujú zvuky prírody, zvierat, vecí. Napr. tik-tak, bim-bam, buch, klop, kikirikí, hav-hav, mňau…
Rozbory: Vetné členy, stavba viet, tvorba slov
Pomocou farbičiek označujete vybrané slová vo vetách.
Určovanie citosloviec 
Zobraziť prehľad témy
stredné
Určovanie citosloviec (stredné) • BJ6
Typicky zaberie: 3 min
