Ak vieme podstatné meno priradiť k správnemu rodu a vzoru, písanie i/y by nám nemalo robiť problémy.

1. Ak je podstatné meno ženského rodu a končí sa na spoluhlásku (vzory dlaň a kosť), môže mať v koncovkách iba -i/-í.

• Trpí bolesťami. → tá bolesť → končí sa na spoluhlásku → v koncovkách iba -i/-í.
  
• Vyhni sa kaluži! → tá kaluž → končí sa na spoluhlásku → v koncovkách iba -i/-í.

2. Ak je podstatné meno ženského rodu, končí sa na -a a skloňuje sa podľa vzoru ulica, môže mať v koncovkách iba -i.

• Napíš Nadi. → tá Naďa → končí sa na -a → Naďa, Nadi = ulica, ulici → v koncovkách iba -i/í.
  
• Je v učebni. → tá učebňa → končí sa na -a → učebňa, učebni = ulica, ulici → v koncovkách iba -i/í.

3. Ak je podstatné meno ženského rodu, končí sa na -a a skloňuje sa podľa vzoru žena, má v genitíve jednotného čísla a nominatíve a akuzatíve množného čísla koncovku -y.

• Listy od Evy. → tá Eva → končí sa na -a → Eva, od Evy = žena, od ženy → v genitíve j. č. vždy -y.
  
• Tri sestry. → tá sestra → končí sa na -a → sestra, od sestry = žena, od ženy → v nominatíve mn. č. vždy -y.

4. V inštrumentáli množného čísla sa píšu koncovky -i/-í nezávisle od vzoru:

• Píše s chybami. → inštrumentál mn. č. → vždy -i.
  
• Prechádzali ulicami. → inštrumentál mn. č. → vždy -i.

5. Pomnožné podstatné mená sa skloňujú podľa vzorov mesto a srdce (ak sú v nominatíve mn. č. zakončené na a, á, ia), stroj a ulica (ak sú v nominatíve mn. č. zakončené na e) a žena a dub (ak sú v nominatíve mn. č. zakončené na y). O ich zaradení do jedného z týchto vzorov rozhoduje kombinácia koncoviek v nominatíve a datíve mn. č.