Podstatné mená: rod

Pri podstatných menách rozoznávame v slovenčine tri rody: mužský, ženský a stredný. Ako pomôcku na určovanie rodu používame ukazovacie zámená ten, tá alebo to (ten školník, tá učiteľka, to dieťa).

V mužskom rode okrem toho delíme podstatné mená na životné a neživotné. Rozdiel uvidíme, keď porovnáme ich tvary v 2. a 4. páde, teda v genitíve a akuzatíve.

• Ak sa tvar slova v genitíve a akuzatíve singuláru zhoduje, podstatné meno je životné, napr. (od) chlapa, vidím chlapa.

• Ak sa tvar slova v v genitíve a akuzatíve singuláru nezhoduje, podstatné meno je neživotné, napr. (od) duba, vidím dub.

Pozor: To, že v gramatike nejaké podstatné meno označíme ako životné neznamená, že musí nutne označovať niečo, čo je živé. Napríklad strašiak, kostlivec či robot sú životné, aj keď nežijú, ale dub, vírus či hríb sú neživotné, aj keď žijú.

Zvláštnou skupinou slov sú v slovenčine zvieracie podstatné mená. Tie sa totiž v jednotnom čísle skloňujú ako životné a v množnom čísle ako neživotné podstatné mená. Výnimkou sú dvojtvary pri slovách pes, vlk a vták, pri ktorých je v množnom čísle možné použiť oba tvary, napr. severské psy, ťažní psi.

Ak pomenovanie zvieraťa vztiahneme na človeka, napr. v metafore, uplatní sa životné skloňovanie aj v množnom čísle, porovnajte:

V našich riekach sú dnes raky riečne skôr vzácnosťou ako pravidlom. Raci sú zraniteľní a náladoví, u ľudí tohto znamenia je dôležitá aj dôvera.