Určovanie citosloviec (stredné) – Rozbory: Vetné členy, stavba viet, tvorba slov

Prejsť na tému:
Určovanie citosloviec

Prejsť na cvičenie:
Rozbory

Zobraziť na celú obrazovku

Zdieľať

Zobraziť súhrn témy

Určovanie citosloviec

Citoslovcia sú neohybné neplnovýznamové slová.

Spoznáme ich podľa toho, že sú silno citovo zafarbené a často sú viazané na konkrétnu situáciu. Pri určovaní si ich niekedy môžeme zameniť s inými slovnými druhmi, najmä ak vznikli ich zmeravením. Zmeravenie je akoby stuhnutie ohybného slovného druhu (napr. podstatného mena), ktoré týmto javom stratí svoje gramatické kategórie, a tak vznikne nový slovný druh, napr. citoslovce. Napr.:

s Bohom – predložka + podstatné meno
zbohom – zmeravené citoslovce

	Slovný druh	Vysvetlenie	Príklad
bože, prepánajána, beda, ahoj, zbohom,…	citoslovcia	Vyjadrujú city a vôľu. Vznikli zmeravením iných slovných druhov.	Prepánajána, prišiel si neskoro! Zbohom, babka!
bože, prepánajána, beda, ahoj, zbohom,…	podstatné mená	Pomenúvajú osoby, zvieratá, veci. Ohýbajú sa (skloňujú).	Pre pána Jána som kúpila čokoládu a kvety. V modlitbách sa rozprávala s Bohom.
och, mňau, tik-tak,…	citoslovcia	Vyjadrujú zvuky. Vznikli zmeravením iných slovných druhov.	Hodiny robia tik-tak.
och, mňau, tik-tak,…	slovesá	Vyjadrujú činnosti a stavy.	Hodiny hlasno tikajú.

Delenie citosloviec

Citoslovcia delíme podľa ich významu na:

vlastné citoslovcia:
- citové – vyjadrujú pocity, nálady a emócie (napr. radosť, hnev, žiaľ, úzkosť, strach, začudovanie…). Napr. ach, ej, juj, och, fuj, jaj, joj…
- vôľové – vyjadrujú vôľu hovoriaceho, niekoho na niečo pobádajú alebo na niečo upozorňujú (napr. výzva k pohybu, prosba o ticho, upútanie pozornosti…) Napr. hľa, heš, aha, hijó, haló…
zvukomalebné citoslovcia (onomatopoje): napodobňujú zvuky prírody, zvierat, vecí. Napr. tik-tak, bim-bam, buch, klop, kikirikí, hav-hav, mňau…

Určovanie citosloviec (stredné)