Samohlásky a dvojhlásky
Slovenčina má šesť krátkych samohlások a, ä, e, i, o, u, päť dlhých samohlások á, é, í, ó, ú a štyri dvojhlásky ia, ie, iu, ô. Na označenie samohlásky i/í sa používajú dve písmená, i/í, ale aj y/ý.
Dvojhlásky (diftongy)
Tri z nich, ia, ie, iu, tvorí neslabičné i a jedna zo samohlások a, e, u. Štvrtou dvojhláskou je ô a tvorí ju neslabičné u a samohláska o.
Ako spoznať dvojhlásku?
- dvojhlásky patria vždy do jednej slabiky a nedajú sa od seba oddeliť, napr. pia-tok a nie pi-atok, bie-ly a nie bi-ely. Ak sa vedľa seba vyskytnú dve samohlásky, ktoré oddeliť môžeme, tak to diftong nie je. Je to tak často v cudzích slovách, napr. prémi-a, gymnázi-um, z Ázi-e…
- dvojhlásky ia a iu môžu nasledovať iba po mäkkej alebo obojakej spoluhláske, ie môže nasledovať aj po tvrdých spoluhláskach
- žiadna dvojhláska nemože nasledovať po spoluhláske j, alebo po inej po inej samohláske, píšeme frajer a nie fraier, zajac a nie zaiac
- diftongy ia, ie, iu nemôžu stáť na začiatku slova ani slabiky, píšeme jahoda a nie iahoda, jedľa a nie iedľa, Julka a nie Iulka, objaviť a nie obiaviť
- dvojhláska ô na začiatku slova stáť môže, napr. ôsmy, ôsmačka…