V slovenskej gramatike rozoznávame 10 slovných druhov. Päť z nich vo vete mení svoj tvar podľa toho, aký význam práve vyjadrujú, a preto ich voláme ohybné slovné druhy.

Ohýbanie vidíme napríklad na podstatnom mene škrečok, ktoré sa v najsledujúcej vete vyskytuje v troch tvaroch, na zámene ten, ktoré v nej je v dvoch tvaroch, aj na slovese mať, ktoré je tam tiež v dvoch tvaroch:

Máme škrečka, a ten škrečok nevie, čo má jesť, čo len s tým škrečkom budeme robiť?

Podľa toho, o akom ohybnom slovnom druhu hovoríme, používame aj rozličné názvy pre označenie spôsobu, akým sa slovo ohýba, čiže tvorí jednotlivé tvary:

Ďalších päť slovných druhov svoj tvar nemení ani vtedy, keď ich postavíme na rozličné miesto vo vete, preto ich nazývame neohybné slovné druhy. Vidíme to napríklad na príslovke rýchlo nasledujúcej vete.

Škrečka sme chceli rýchlo odviezť autom k veterinárovi, ale na rýchlo idúce auto si rada posvieti polícia.