Matematika
Angličtina
Informatika
Vieme to
Nemčina
Biológia
Zemepis
Chémia
Písanie i/y
Znejú podobne
Veľké písmená
Slovné druhy
Interpunkcia
Rozbor viet, stavba slov
Slová a ich význam
Korektúry textov a časté chyby
Čítanie
Literatúra
Rozhodovačka
Otázky
Pexeso
Vpisovanie
Rozraďovačka
Rozbory
Čiarky
Doplňovanie textu
Hovorené diktáty
Presúvanie
Čítanie s porozumením
Slovíčka vo vetách
Hádanky
Krížovky
Vtipy
Roboti
Strieľačka
Tetris
Príšerky
Tímovka
Územia
Preteky
Rozbory
Vetné členy
Precvičujte neobmedzeneVáš denný počet odpovedí je obmedzený. Pre navýšenie limitu alebo prístup do svojho účtu s licenciou sa prihláste.
Prihlásiť sa
ADWQR kód
Kód / krátka adresa
Skopírujte kliknutím.
Podmet a prísudok
Podmet
Podmet je základný vetný člen. Vyjadruje, kto, alebo čo, vykonáva činnosť, má nejakú vlastnosť alebo je v nejakom stave. Spolu s prísudkom tvoria jadro výpovede, ktoré nazývame prisudzovací sklad.
Podmet je takmer vždy v nominatíve. Aj preto sa naň pýtame otázkou nominatívu: kto alebo čo niečo robí, robil, bude robiť, prípadne kto alebo čo je v nejakom stave.
- Sestra varí večeru. (Kto varí večeru? Sestra.)
- Sestra je šikovná. (Kto je šikovný? Sestra.)
- Večera je uvarená. (Čo je uvarené? Večera.)
Podmet môže byť vyjadrený, nevyjadrený (zamlčaný) alebo všeobecný.
- Podmet je najčastejšie vyjadrený podstatným menom alebo zámenom.
- Dcéra sa učí. Ona sa učí. (Kto sa učí? Dcéra, ona.)
Okrem toho môže byť podmet vyjadrený aj inými slovnými druhmi:
- slovesným podstatným menom – Učenie ma baví. (Čo ma baví? Učenie.)
- prídavným menom – Najlepší uspeli. (Kto uspel? (Tí) najlepší.)
- číslovkou – Traja neprídu. (Kto nepríde? Traja.)
- neurčitkom slovesa – Povinnosťou žiakov je učiť sa. (Čo je povinnosťou žiakov? Učiť sa.)
- príčastím – Skúšajúci je prísny. (Kto je prísny? Skúšajúci.)
- citoslovcom – Hurá je citoslovce. (Čo je citoslovce? Hurá.)
Nevyjadrený (zamlčaný) podmet nie je vo vete zastúpený osobitným slovom, ale z kontextu a tvaru slovesa vieme, kto je činiteľom deja. V nasledujúcich vetách sú podmetom zámená ty a ja, aj keď ani jedno z nich nie je vo vete napísané slovom: Zavoláš –Zavolám!
Všeobecný podmet je zvláštnym druhom podmetu. Nevzťahuje sa na konkrétnu osobu, ale na niekoho, kto nie je presne určený. Častý je vo všeobecných tvrdeniach (SNG znova po rokoch otvorili. Kto znova otvoril SNG? Oni, ľudia, niekto nekonkrétny.), ale najmä v prísloviach a porekadlách (Dvakrát meraj, raz rež.)
Podmet, podobne ako iné vetné členy, môže stáť osamote (jednoduchý alebo holý), môžu ho rozvíjať iné vetné členy (rozvitý) alebo ho môže tvoriť viacero rovnocenných slov (viacnásobný).
Jednoduchý podmet tvorí jedno slovo – Učitelia dnes skúšajú.
Rozvitý podmet dopĺňa iný vetný člen – Učitelia slovenčiny dnes skúšajú.
Viacnásobný podmet tvorí viacero rovnocenných podmetov – Učiteľky a učitelia dnes skúšajú.
Prísudok
Prísudok je základný vetný člen. Spolu s podmetom tvoria jadro výpovede, ktoré nazývame prisudzovací sklad. Prísudok sa s podmetom zhoduje v osobe a čísle, prípadne aj v rode. Napríklad, ak je podmetom vety večera, nemôžeme mať prísudok v tvare chladneme, ak je podmetom vety Peter, nemôžeme mať prísudok v tvare spievala.
Prísudok vyjadruje čo robí, robil, bude robiť podmet, aký podmet je, v akom stave sa nachádza alebo čo sa s podmetom deje.
- Sestra varí večeru. (Čo robí sestra? Varí.)
- Sestra je šikovná. (Aká je sestra? Je šikovná.)
- Večera je uvarená. (V akom stave je večera? Je uvarená.)
- Večera chladne. (Čo sa deje s večerou? Chladne.)
Prísudok môže byť slovesný, slovesno-menný alebo menný.
Slovesný prísudok je vyjadrený
- určitým tvarom plnovýznamového slovesa v jednoduchom tvare, napr.: Sestra varí.
- určitým tvarom plnovýznamového slovesa v zloženom tvare, napr.: Veronika bude variť. Mama by bola varila.
- spojením pomocného slovesa a neurčitku plnovýznamového slovesa, napr.: Sestra chce variť. Veronika začala variť.
Slovesno-menný prísudok je najčastejšie vyjadrený:
- spojením sponového slovesa (byť, bývať, stať sa, stávať sa…) a prídavného mena, napr.: Sestra je šikovná. Čaj býva dobrý.
- spojením sponového slovesa (byť, bývať, stať sa, stávať sa…) a podstatného mena: Sestra je šikovnica. Veronika sa stane kuchárkou.
- sponové sloveso a zámeno, napr.: Sestra je moja.
- sponové sloveso a číslovka, napr.: Šikovní sú prví.
- sponové sloveso a príslovka, napr.: Večera bude čoskoro.
Menný prísudok má iba mennú časť, sponové sloveso v ňom chýba, napr.: Usilovnosť, polovica úspechu.
Podobne ako iné vetné členy, aj prísudok môže stáť osamote (jednoduchý alebo holý), môžu ho rozvíjať iné vetné členy (rozvitý) alebo ho môže tvoriť viacero rovnocenných slov (viacnásobný).
- Jednoduchý prísudok tvorí jedno slovo – Učitelia skúšajú.
- Rozvitý prísudok dopĺňa iný vetný člen – Učitelia dnes skúšajú.
- Viacnásobný prísudok tvorí viacero rovnocenných prísudkov – Učitelia skúšajú a známkujú.
Zo života detí (ľahké)
