Podstatné mená

Podstatné mená (substantíva) sú plnovýznamové slová. Označujú predovšetkým mená osôb, zvierat, rastlín, vecí, činností, vlastností, dejov a javov, napr.: Igor, kocúr, lavička, spievanie, dobrota, sneženie, pokoj…

Keď podstatné mená dávame do iných tvarov, hovoríme tomuto ohýbaniu skloňovanie (deklinácia).

Pri podstatných menách určujeme nasledujúce gramatické kategórie:

1. rod (mužský, ženský, stredný)
2. číslo (jednotné, množné)
3. pád (nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál, inštrumentál)
4. vzor (chlap, hrdina, dub, stroj, žena, ulica, dlaň, kosť, mesto, srdce, vysvedčenie, dievča)

Pri školských úlohách určujeme aj skloňovací vzor (chlap, hrdina, dub, stroj, žena, ulica, dlaň, kosť, mesto, srdce, vysvedčenie, dievča).

Podstatné mená (substantíva) najčastejšie označujú:

• osoby: ocino, prezidentka, Hanka
• zvieratá: škrečok, korytnačka, včela
• rastliny: tulipán, javor, tráva
• veci: tanier, obrus, kuchyňa
• činnosti: kreslenie, upratovanie
• vlastnosti: srdečnosť, usilovnosť
• deje a javy: búrka, rast, ticho
• stavy: zdravie, choroba, mladosť
• sviatky, názvy dní a mesiacov: Veľká noc, streda, máj
• zemepisné lokality a celky: dolina, Tatry, Gemer
• vedné odbory a školské predmety: jazykoveda, fyzika

Na podstatné mená sa vo vete pýtame otázkami kto? (osoby) alebo čo? (zvieratá, veci…). Spoznáme ich aj tak, že sa k nim dajú priradiť zámená ten, tá, to (prípadne tie, ak ide o pomnožné podstatné mená).

Pri podstatných menách rozoznávame v slovenčine tri rody: mužský, ženský a stredný. Ako pomôcku na určovanie rodu používame ukazovacie zámená ten, tá alebo to (ten školník, tá učiteľka, to dieťa).

V mužskom rode okrem toho delíme podstatné mená na životné a neživotné. Rozdiel uvidíme, keď porovnáme ich tvary v 2. a 4. páde, teda v genitíve a akuzatíve.

• Ak sa tvar slova v genitíve a akuzatíve singuláru zhoduje, podstatné meno je životné, napr. (od) chlapa, vidím chlapa.

• Ak sa tvar slova v v genitíve a akuzatíve singuláru nezhoduje, podstatné meno je neživotné, napr. (od) duba, vidím dub.

Pozor: To, že v gramatike nejaké podstatné meno označíme ako životné neznamená, že musí nutne označovať niečo, čo je živé. Napríklad strašiak, kostlivec či robot sú životné, aj keď nežijú, ale dub, vírus či hríb sú neživotné, aj keď žijú.

Zvláštnou skupinou slov sú v slovenčine zvieracie podstatné mená. Tie sa totiž v jednotnom čísle skloňujú ako životné a v množnom čísle ako neživotné podstatné mená. Výnimkou sú dvojtvary pri slovách pes, vlk a vták, pri ktorých je v množnom čísle možné použiť oba tvary, napr. severské psy, ťažní psi.

Ak pomenovanie zvieraťa vztiahneme na človeka, napr. v metafore, uplatní sa životné skloňovanie aj v množnom čísle, porovnajte:

V našich riekach sú dnes raky riečne skôr vzácnosťou ako pravidlom. Raci sú zraniteľní a náladoví, u ľudí tohto znamenia je dôležitá aj dôvera.

Gramatická kategória čísla nám slúži na to, aby sme vedeli rozlíšiť množstvo ľudí, vecí, zvierat, javov atď.

Jednotné číslo (singulár) označuje jednu osobu, zviera, či vec (učiteľ, orol, lavica, pravítko), množné číslo (plurál) používame vtedy, keď je osôb, zvierat či vecí viac ako jedna (učitelia, orly, lavice, pravítka). Veľká väčšina podstatných mien pravidelne tvorí tvary jednotného čísla aj množného čísla, označujú sa ako počítateľné podstatné mená.

Niektoré podstatné mená tvary oboch čísel netvoria, sú to:

1. pomnožné podstatné mená, majú iba tvary množného čísla, hoci označujú jednu vec alebo jav, napr.: vráta, nohavice, šaty, Vianoce, Košariská. Pomnožné podstatné mená sa pri počítaní dajú spojiť iba so skupinovými číslovkami, teda dvoje vrát, troje nohavíc, štvoro šiat…, preto sú spojenia so základnými číslovkami (dve vráta, tri nohavice, štyri šaty) nesprávne.
2. hromadné podstatné mená, majú iba tvary jednotného čísla, hoci sa nimi označujú skupiny osôb, zvierat alebo vecí, napr.: hmyz, učivo, korešpondencia. Ich množstvo vyjadrujeme spojením s neurčitými číslovkami, málo hmyzu, veľa učiva, množstvo korešpondencie…
3. látkové podstatné mená, označujú konkrétnu látku alebo materiál a majú iba tvary jednotného čísla, napr.: soľ, piesok, káva, asfalt, striebro. Ak chceme určiť ich množstvo, musíme ich spojiť so slovom, ktoré vyjadrí ich kvantitu: lyžica soli, zrnko piesku, 3 šálky kávy, tona asfaltu, 4 gramy striebra.
4. nepočítateľné, a preto stále iba v jednotnom čísle, sú aj pravé abstraktá, ktoré označujú deje, vlastnosti či schopnosti a stavy, napr. narodenie, múdrosť, zrak, myslenie, bezmocnosť.

V slovenčine rozlišujeme 7 pádov. Bežne používame iba 6 z nich, lebo vokatív nám zostal iba v archaických slovách a nárečiach a namiesto neho sa dnes v oslovení používa nominatív.

Pri skloňovaní si môžeme všimnúť, že koncovky jednotlivých slov sa na seba podobajú. Na základe tejto podobnosti sa dajú rozdeliť do skupín. Slovo, ktoré skupinu slov s podobnými koncovkami zastupuje nazývame vzor.

V slovenčine používame 12 hlavných skloňovacích vzorov, 4 pre každý rod:

1. mužský rod: chlap, hrdina (pre životné podstatné mená), dub, stroj (pre neživotné podstatné mená)
2. ženský rod: žena, ulica, dlaň, kosť
3. stredný rod: mesto, srdce, vysvedčenie, dievča

Okrem základných vzorov máme ešte niekoľko ďalších, ktoré sú určené pre menej časté či nepravidelné skloňovanie, alebo pre nesklonné slová.

1. mužský rod: kuli
2. ženský rod: idea, gazdiná

Ako vyberieme správny vzor?

• Zistíme rod podstatného mena.
• Ak je podstatné meno v mužskom rode, určíme, či je podstatné meno životné alebo neživotné.
• Pozrieme sa, ako je zakončené v základnom tvare (= nominatív jednotného resp. množného čísla), končí samohláskou alebo spoluhláskou?
• Ak podstatné meno končí na spoluhlásku, vyberáme si zo vzorov, ktoré sú tiež zakončené na spoluhlásku.
• Na overenie si môžeme vytvoriť ďalšie tvary slova, najlepšie genitív jednotného čísla a nominatív množného čísla.

Pri podstatných menách mužského rodu nám pri určovaní vzoru pomáha gramatická kategória životnosti, pozri aj tému Podstatné mená: rod. Ak vieme, či je podstatné meno životné alebo neživotné, pozrieme sa na jeho zakončenie. Vzory podstatných mien používame na tvorenie správnych tvarov podstatných mien, ale aj pri rozhodovaní o tom, aké „i“ napísať v koncovke.

Vzory životných podstatných mien mužského rodu

Vzor CHLAP : je určený pre podstatné mená, ktoré sú v nominatíve jednotného čísla zakončené na spoluhlásku (muž, dobrák, otec, brat, kamoš) alebo na samohlásku -o (ujo Jožo, dedko), a v genitíve singuláru končia na samohlásku -a (od muža, od dobráka, od otca, od brata, od kamoša, od uja Joža, od dedka Paľa).

Vzor HRDINA : je určený pre podstatné mená, ktoré sú v nominatíve jednotného čísla zakončené na samohlásku -a (tata, rozhodca, hokejista), a v genitíve singuláru končia na samohlásku -u (od tatu, od rozhodcu, od hokejistu). Rovnako sa skloňujú aj priezviská zakončené na -o, (Thurzo, Krasko), sú u nich však povolené aj dvojtvary podľa vzoru chlap.

Vzory neživotných podstatných mien mužského rodu

Vzor DUB: je určený pre podstatné mená, ktoré sú v nominatíve jednotného čísla zakončené na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku (dom, oblok, stôl), a v nominatíve plurálu na -y (domy, obloky, stoly). Vzor DUB je jediným vzorom pre podstatné mená mužského rodu, v ktorom sa v koncovkách vyskytuje -y, pozri aj tému Koncovky podstatných mien: mužský a stredný rod.

Vzor STROJ: sa používa pre podstatné mená, ktoré sú v nominatíve jednotného čísla zakončené na mäkkú spoluhlásku (lakeť, dĺžeň, pomaranč), a v nominatíve plurálu na -e (lakte, dĺžne, pomaranče).

Skloňovanie zvieracích podstatných mien mužského rodu

V jednotnom čísle sa všetky zvieracie podstatné mená, a to bez ohľadu na koncovku, skloňujú podľa vzoru CHLAP, napr. Rex, Dunčo, macko, rys, kocúr, kanárik, vrabec, syseľ, medveď.

V množnom čísle sa podľa vzoru CHLAP skloňujú už iba vlastné mená zvierat a zvieracie podstatné mená na -o, teda Rexovia, Dunčovia, mackovia.

Ostatné zvieracie podstatné mená sa v pluráli skloňujú podľa vzorov pre neživotné podstatné mená. Ak končia na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku, tak podľa vzoru DUB (rysy, kocúry, kanáriky), a ak končia na mäkkú spoluhlásku, tak podľa vzoru STROJ (vrabce, sysle, medvede).

Skloňovanie neživotných podstatných mien, ktoré končia na -r, -l

Táto skupina slov často spôsobuje problémy pri skloňovaní aj pri písaní. Zaradiť ich do vzoru možno takto:

• Ak má slovo zakončené na -r, -l v lokáli jednotného čísla koncovku -e, skloňuje sa podľa vzoru DUB, napr. na teplomere – dva teplomery, v module – vesmírne moduly

• Ak má slovo zakončené na -r, -l v lokáli jednotného čísla koncovku -i, skloňuje sa podľa vzoru STROJ, napr. v svetri – pletené svetre, na bicykli – nové bicykle

• Ak má slovo zakončené na -r, -l v lokáli jednotného čísla koncovku -i (ako vzor STROJ), ale v nominatíve plurálu koncovku -y (ako vzor DUB), ide o zmiešané skloňovanie, pri ktorom si treba dávať pozor na pravopis, napr. v hoteli – drahé hotely, po materiáli – odolné materiály, po ateliéri – slnečné ateliéry.

Pri podstatných menách ženského rodu nám pri určovaní vzoru pomáha ich zakončenie, prvé dva vzory sú zakončené na samohlásku -a, druhé dva na spoluhlásku. Vzory podstatných mien používame na tvorenie správnych tvarov podstatných mien, ale aj pri rozhodovaní o tom, či bude v koncovke i alebo y.

Vzory podstatných mien ženského rodu

Vzor ŽENA: je určený pre podstatné mená, ktoré sú v nominatíve jednotného čísla zakončené na samohlásku -a, pred ktorou je tvrdá alebo obojaká spoluhláska (mama, sestra Hanka, Bratislava, kniha), a v nominatíve množného čísla končia na -y (dobré mamy, sestry, Hanky, knihy). Cudzie slová zakončené na -ea, -oa alebo -ua (idea, aloa, orchidea), majú v datíve a lokáli jednotného čísla variantnú koncovku -i, porovnaj žene ale idei, o žene ale o idei. Je to zároveň jediný vzor pre podstatné mená ženského rodu, v ktorom sa v koncovkách vyskytuje -y, pozri aj tému Koncovky podstatných mien: ženský rod.

Vzor ULICA: je určený pre podstatné mená, ktoré sú v nominatíve jednotného čísla zakončené na samohlásku -a, pred ktorou je mäkká spoluhláska, napr.: (krásavica, Grékyňa Maja, Prievidza, mašľa), a v nominatíve množného čísla končia na -e (krásavice, Grékyne, Maje, mašle).

Vzor DLAŇ: je určený pre podstatné mená, ktoré sú v nominatíve jednotného čísla zakončené na spoluhlásku (báseň, hvezdáreň, nádej, Slovač), a v nominatíve množného čísla na -e (básne, hvezdárne, nádeje).

Vzor KOSŤ: je určený pre podstatné mená, ktoré sú v nominatíve jednotného čísla zakončená na spoluhlásku (noc, časť, radosť), a v nominatíve množného čísla na -i (noci, časti, radosti).

V strednom rode je rozdelenie slov do vzorov jednoduché, pretože stačí vedieť, ako slovo končí v nominatíve jednotného čísla. Vzory podstatných mien používame na tvorenie správnych tvarov podstatných mien, ale aj pri rozhodovaní o tom, či bude v koncovke i alebo y, tému pozri aj tému Koncovky podstatných mien: mužský a stredný rod.

Vzory podstatných mien stredného rodu

Vzor MESTO: je určený pre podstatné mená, ktoré sú v nominatíve jednotného čísla zakončené na -o (slovo, divadlo, hľadisko, bábkárstvo), alebo na -um (publikum, gymnázium).

Vzor SRDCE: je určený pre podstatné mená, ktoré sú v nominatíve jednotného čísla zakončené na -e (vrece, pole, hradište).

Vzor VYSVEDČENIE: je určený pre podstatné mená, ktoré sú v nominatíve jednotného čísla zakončené na -ie (poschodie, kreslenie, desaťročie).

Vzor DIEVČA: je určený pre podstatné mená, ktoré sú v nominatíve jednotného čísla zakončené na -a (dojča, chlapča, medvieďa) alebo na -ä holúbä, žriebä). Pri tomto vzore sú v množnom čísle prípustné dvojaké tvary – dievčatá aj dievčence.