Písanie i/y v koncovkách

Ak vieme podstatné meno priradiť k správnemu rodu a vzoru, písanie i/y by nám nemalo robiť problémy:

1. Ak je podstatné meno stredného rodu, môže mať v koncovkách iba -i.

• Má oči ako trnky. → to oko – stredný rod → v koncovkách iba -i/-í.
• Dvojka na vysvedčení? → to vysvedčenie – stredný rod → v koncovkách iba -i/-í.

2. Ak je podstatné meno mužského rodu a je životné (vzory chlap a hrdina), môže mať v koncovkách iba -i.

• Synovi rád pomôže. → ten syn – mužský rod → životné → v koncovkách iba -i.
  
• Daj to Ivovi! → ten Ivo – mužský rod → životné → v koncovkách iba -i.

3. Ak je podstatné meno mužského rodu, je neživotné a skloňuje sa podľa vzoru stroj, môže mať v koncovkách iba -i.

• V máji pršalo. → ten máj – mužský rod → neživotné → máj, máje = stroj, stroje → v koncovkách iba -i.
  
• Čo má v diári? → ten diár – mužský rod → neživotné → diár, diáre = stroj, stroje → v koncovkách iba -i.

4. Ak je podstatné meno mužského rodu, je neživotné a skloňuje sa podľa vzoru dub, môže mať v koncovkách -i aj -y. Slová, ktoré sa skloňujú podľa vzoru dub, majú koncovku -y v nominatíve a akuzatíve množného čísla. V inštrumentáli množ. čísla je -i, ktoré je súčasťou vždy mäkkej koncovky -mi/-ami.

• Krásne hríby! → ten hríb – mužský rod → neživotné → hríb, hríby = dub, duby → v nominatíve mn. č. vždy -y.
  
• Má obchod s komiksami. → ten komiks – mužský rod → neživotné → komiks, komiksami = dub, dubmi → v inštrumentáli mn. č. vždy -i.

Ak vieme podstatné meno priradiť k správnemu rodu a vzoru, písanie i/y by nám nemalo robiť problémy.

1. Ak je podstatné meno ženského rodu a končí sa na spoluhlásku (vzory dlaň a kosť), môže mať v koncovkách iba -i/-í.

• Trpí bolesťami. → tá bolesť → končí sa na spoluhlásku → v koncovkách iba -i/-í.
  
• Vyhni sa kaluži! → tá kaluž → končí sa na spoluhlásku → v koncovkách iba -i/-í.

2. Ak je podstatné meno ženského rodu, končí sa na -a a skloňuje sa podľa vzoru ulica, môže mať v koncovkách iba -i.

• Napíš Nadi. → tá Naďa → končí sa na -a → Naďa, Nadi = ulica, ulici → v koncovkách iba -i/í.
  
• Je v učebni. → tá učebňa → končí sa na -a → učebňa, učebni = ulica, ulici → v koncovkách iba -i/í.

3. Ak je podstatné meno ženského rodu, končí sa na -a a skloňuje sa podľa vzoru žena, má v genitíve jednotného čísla a nominatíve a akuzatíve množného čísla koncovku -y.

• Listy od Evy. → tá Eva → končí sa na -a → Eva, od Evy = žena, od ženy → v genitíve j. č. vždy -y.
  
• Tri sestry. → tá sestra → končí sa na -a → sestra, od sestry = žena, od ženy → v nominatíve mn. č. vždy -y.

4. V inštrumentáli množného čísla sa píšu koncovky -i/-í nezávisle od vzoru:

• Píše s chybami. → inštrumentál mn. č. → vždy -i.
  
• Prechádzali ulicami. → inštrumentál mn. č. → vždy -i.

5. Pomnožné podstatné mená sa skloňujú podľa vzorov mesto a srdce (ak sú v nominatíve mn. č. zakončené na a, á, ia), stroj a ulica (ak sú v nominatíve mn. č. zakončené na e) a žena a dub (ak sú v nominatíve mn. č. zakončené na y). O ich zaradení do jedného z týchto vzorov rozhoduje kombinácia koncoviek v nominatíve a datíve mn. č.

Prehľad všetkých vzorov prídavných mien sa nachádza na tejto stránke.

Vzor pekný

-y/-ý píšeme:

• v 1. a 4. páde jednotného čísla mužského rodu (vidím zelený háj, dobrý chlieb, prísny vedúci, miestny farár)
• vždy vo vnútri ohýbacej koncovky (s krásnym dňom, v zelených hájoch, o dobrých chleboch, s milým chlapcom)

-i/-í píšeme:

• v koncovke -mi v 7. páde množného čísla (s čestnými ľuďmi, s dobrými mužmi, s tvrdými rožkami, s teplými týždňami)
• v 1. páde množného čísla mužského rodu (nadaní hudobníci, mladí futbalisti, krásni muži, dvojtvárni priatelia)

Porovnajte:

Vzor cudzí

-i/-í píšeme vždy, teda:

• vnútri ohýbacej koncovky aj na jej úplnom konci (očkovací preukaz, odporúčací list, so starším bratom, s domácimi potrebami, o kratších vetách)

Vzor páví

-í píšeme:

• ako jedinú možnosť vnútri ohýbacej koncovky ako aj na jej úplnom konci bez ohľadu na dĺžku predošlej samohlásky (teľací rezeň, blší cirkus, s líščím chvostom, vo vtáčích zobáčikoch)

-i píšeme:

• v koncovke -mi v 7. páde množného čísla (s teľacími rezňami, s líščími chvostami, s blšími cirkusmi, s vtáčimi zobákmi)

Prehľad všetkých vzorov prídavných mien sa nachádza na tejto stránke.

Vzor matkin

-i píšeme:

• vždy v 1. páde množného čísla mužského rodu (Evini priatelia, Mirkini bratia, sestrini kolegovia)
• vždy v prípone -in na konci aj vo vnútri slova ešte pred ohýbacou koncovkou (Evin sveter, s Mirkiným bratom, sestrin pes)
• v koncovke -mi v 7. páde množného čísla (s Evininými priateľmi, s Mirkinými bratmi, s sestrinými kolegami)

-ý píšeme:

• vždy vo vnútri ohýbacej koncovky (s Eviným svetrom, o Mirkiných bratoch, so sestriným psom)

Vzor otcov

-i píšeme:

• vždy v 1. páde množného čísla mužského rodu (susedovi synovia, strýkovi bratia, Lacovi vnuci)
• v koncovke -mi v 7. páde množného čísla (so susedovými synmi, so strýkovými bratmi, s Lacovými vnukmi)

-ý píšeme:

• vždy vo vnútri ohýbacej koncovky (o susedových synoch, strýkovým bratom, s otcovými kolegami)

Pri písaní i/y v koncovkách čísloviek najčastejšie robíme chyby vtedy, keď si pomýlime základnú a radovú číslovku.

Základné číslovky (pýtame sa na ne otázkou koľko?) skloňujeme podľa osobitných [vzorov pre číslovky jeden až štyri] a podľa vzoru päť pre číslovky päť až deväťdesiatdeväť. Vo všetkých tvaroch vzoru päť píšeme v koncovkách výhradne mäkké i. Pri slove päť je to samozrejmé aj preto, že pravopis podporuje mäkká výslovnosť skupiny -ti (piati). Pri číslovkách, pri ktorých to z výslovnosti jasné nie je, si ako pomôcku nahraďme danú základnú číslovku tvarom číslovky päť.

Radové číslovky (pýtame sa na ne otázkou koľký v poradí?) skloňujeme ako prídavné mená podľa vzoru pekný, a preto vo väčšine koncoviek píšeme y. Výnimkou je nominatív množného čísla v mužskom rode, kde je na konci -i. Dve radové číslovky – tretí a tisíci – sa skloňujú podľa vzoru cudzí.

Pozorujte rozdiely:

Pravidlá písania y/i v koncovkách zámen závisia od toho, o aký druh zámena ide:

1. Zámená ty × ti

Osobné zámeno ty pre 2. osobu jedn. čísla v základnom tvare odpovedá na otázku kto? a píšeme ho s ypsilonom, napr. Ja to viem, ty to nevieš. Kto to nevie? – Ty. V datíve jedn. čísla rovnaké zámeno odpovedá na otázku komu? a v skrátenom tvare sa píše s mäkkým i, napr. Vysvetlím ti to. Komu to vysvetlím? – Tebe (= ti).

2. Zámená my × mi

Osobné zámeno my pre 1. osobu množ. čísla v základnom tvare odpovedá na otázku kto? a píšeme ho s ypsilonom, napr. My to už vieme. Kto to už vie? – My. Dobrou pomôckou je, že k takémuto zámenu možno doplniť aj zámeno všetci: My všetci to už vieme. Toto zámeno je zároveň vybrané slovo po písmene M. Oproti tomu zámeno ja pre 1. osobu jednotného čísla má v datíve skrátený tvar mi, ktorý odpovedá na otázku komu? a píše sa s mäkkým i, napr. Ďakujem ti, že mi to vysvetlíš. Komu to vysvetlíš? – Mne (= mi).

3. Zámená oni × ony, sami × samy

Osobné zámeno pre 3. osobu množ. čísla má dva tvary:

• oni – ak odkazuje na životné podstatné mená muž. rodu, napr. chlapci z našej triedy = oni
• ony – ak odkazuje na zvieracie a neživotné podstatné mená muž. rodu a podstatné mená žen. alebo str. rodu, napr. maškrtné škrečky, staré stromy, mladé ženy, naše dievčatá = ony

Rovnako sa správajú aj zámená sám, sama, samo.

• sami – ak odkazuje na životné podstatné mená muž. rodu, napr. naši chlapci to zvládnu aj sami
• samy – ak odkazuje na zvieracie a neživotné podstatné mená muž. rodu, podstatné mená žen. alebo str. rodu, napr. škrečky, stromy, ženy, dievčatá si s tým tiež poradia samy.

4. Koncovka inštrumentálu množného čísla -mi, -ami

Táto koncovka je aj pri zámenách, bez ohľadu na druh zámena, vždy mäkká.

5. Dlhé mojím, tvojím, naším, vaším, svojím alebo krátke mojim, tvojim, našim, vašim, svojim

Dlhé tvary privlastňovacích zámen sa používajú iba v inštrumentáli jedn. čísla, napr. Bol som tam s mojím bratom a s tvojím otcom. Vo všetkých ostatných pádoch majú privlastňovacie zámená krátke i, napr. To sú moji bratia. Dám to mojim bratom. Vidím mojich bratov. Hovorili o mojich bratoch.

6. Vzor pekný × cudzí

Zámená, ktoré majú tvar prídavných mien, sa skloňujú ako prídavné mená. Podľa svojho zakončenia majú koncovky buď podľa vzoru pekný (taký, iný, každý…), alebo podľa vzoru cudzí (čí, inakší…).