Podstatné mená: rod

Pri podstatných menách rozoznávame v slovenčine tri rody: mužský, ženský a stredný. Ako pomôcku na určovanie rodu používame ukazovacie zámená ten, tá alebo to (ten školník, tá učiteľka, to dieťa).

V muž. rode sa podstatné mená ešte delia na životné a neživotné. Rozdiel uvidíme, keď porovnáme ich tvary v genitíve a akuzatíve.

• Ak sa tvar slova v genitíve a akuzatíve jedn. čísla zhoduje, podstatné meno je životné, napr. (od) chlapa, vidím chlapa.

• Ak sa tvar slova v genitíve a akuzatíve jedn. čísla nezhoduje, podstatné meno je neživotné, napr. (od) duba, vidím dub.

Pozor: To, že v gramatike nejaké podstatné meno označíme ako životné neznamená, že musí označovať niečo, čo je živé. Strašiak, kostlivec či robot sú životné, aj keď nežijú, na druhej strane dub, vírus či hríb sú neživotné, hoci žijú.

Zvláštnou skupinou sú tzv. zvieracie podstatné mená. V jedn. čísle sa totiž skloňujú ako životné, no v množ. čísle ako neživotné podstatné mená. Výnimkou sú dvojtvary pri slovách pes, vlk a vták, pri ktorých je v množ. čísle možné použiť oba tvary, napr. severské psy, ťažní psi.

Ak pomenovanie zvieraťa vztiahneme na človeka, napr. v metafore, uplatní sa životné skloňovanie aj v množ. čísle, porovnajte:

V našich riekach sú dnes raky riečne skôr vzácnosťou ako pravidlom. Raci sú zraniteľní a náladoví, u ľudí tohto znamenia je dôležitá aj dôvera.