Písanie i/y

Po obojakých spoluhláskach (b, m, p, r, s, v, z) môžeme v slovenčine písať mäkké aj tvrdé i. Domáce slová, v ktorých sa po obojakej spoluhláske vnútri slova píše y, voláme vybrané.

Základné vybrané slová:

• Po B: by, býk, byľ, bystrý, Bytča, byť (existovať), bývať, byvol, bydlo, dobyť, dobytok, kobyla, nadbytok, obyčaj, odbyt, zbytočný
• Po M: my, Myjava, mykať, mýliť sa, mys (výbežok pevniny), myseľ, myš, mýto, myť, hmýriť sa, hmyz, priesmyk, priemysel, šmyk, zmysel, žmýkať
• Po P: pýcha, pykať, pýtať sa, pýr, pysk, pytliak, kopyto
• Po R: ryba, ryčať, rýdzi, ryha, rýchly, rýľ, rým, rýpať, rys, rysovať, ryšavý, rytier, ryť, ryža, bryndza, brýzgať, hrýzť, koryto, kryť, prýštiť, strýc, Torysa, trýzniť, trysk, úryvok
• Po S: syčať, sychravý, sýkorka, syn, sypať, syr, syseľ, sýty, vysychať
• Po V: vy, vy- (predpona), vydra, vyhňa, výr (sova), výskať, vysoký, vyť (zavýjať), vyžla, zvýšiť, zvyk
• Po Z: jazyk, nazývať

Základné vybrané slová po B a ďalšie od nich odvodené slová:

• by: aby, akoby, čoby, kdeby, kdežeby, keby, niežeby, sťaby, žeby
• býk: býček, býčí, býkovec
• byľ: byľka, byľôčka, bylina, bylinka, bylinkový, bylinkár, bylinný, bylinožravý, bylinožravec, černobyľ, zlatobyľ
• bystrý: bystriť, zbystriť, bystrosť, bystro, bystrozraký, bystrina, Bystrica, Bystričan, Bystričany, Bystré, bystrický
• Bytča: Bytčan, bytčiansky
• byť (existovať, jestvovať): bytie, bytosť, bytostný, bytostne, bývať, bývalý, nebývalý, samobytný, svojbytný, starobylý, starobylosť, môžbyť, živobytie
• bývať: byt, bytový, bytovka, nábytok, nábytkový, nábytkársky, nábytkár, bývanie, obyvateľ, obyvateľský, praobyvateľ, obývací, obyvateľský, obývačka, obývateľný, obytný, príbytok, ubytovať (sa), ubytovací, ubytovanie, ubytovňa, ubytovné, zabývať (sa), spolubývajúci
• byvol: byvolí
• bydlo (bývanie): bydlisko, obydlie
• dobyť (zmocniť sa): dobýjať (mesto, hrad), dobývať (sa), dobyvateľ, dobývací, dobyvačný, dobyvačnosť, nedobytný, vydobyť, výdobytok
• dobytok: dobytčí, dobytkár
• kobyla: kobylí, kobylka
• nadbytok: nadbytok, nadbytočný, prebytok, prebytočný, úbytok
• obyčaj: obyčajný, obyčajne, neobyčajný, neobyčajne
• odbyt: odbytový, odbytisko
• zbytočný: zbytočne, zbytočnosť

Zvlášť treba dávať pozor pri písaní niektorých rovnako alebo podobne znejúcich slov s odlišným významom:

• byť (existovať, jestvovať) × biť (udierať, búchať, vrážať)
• bydlo (miesto na bývanie) × bidlo (tyč vo vtáčej klietke)
• dobyť, dobýjať (zmocniť sa, násilím získať) × dobiť, dobíjať (bitím naplniť, baterku, mobil)
• byt (miesto na bývanie) × bit (megabit, gigabit)

Bystrý Bystrík býva v Bystrici,

chcel by veľmi vydobyť si

lásku jednej Evky v ulici.

Tá je z Bytče, tam má bydlo,

byt, byľku aj nábytok,

netešia ju zbytočnosti,

stará sa o dobytok.

Nehodia sa do bytovky,

jej býk, byvol ani kobyla,

čoby ako bola spanilá.

Základné vybrané slová po M a ďalšie od nich odvodené slová:

• my
• Myjava: Myjavčan, myjavský
• mykať (sa): myknúť (sa), pomykov, odmykať, vymykať (sa), zamykať, zamykací
• mýliť (sa, si): pomýliť (sa, si), zmýliť (sa, si), mýlka, mylný, pomýlený, omyl, omylom, neomylný, neomylnosť
• mys (výbežok pevniny)
• myseľ: myslieť (si), pomyslieť si, myšlienka, myslený, myšlienkový, mysliteľ, bezmyšlienkovitý, voľnomyšlienkár, voľnomyseľný, mysliteľ, mysliteľský, domyslieť (si), domýšľať (sa, si), nedomyslený, odmyslieť si, premyslieť si, premyslene, premýšľať, popremýšľať, vymyslieť (si), výmyselník, navymýšľať, povymýšľať, úmysel, úmyselný, rozmýšľať, zmýšľať, zmýšľanie, namýšľať si, namyslený, zmyslieť si, zmýšľanie, zmysel, nezmyselný, zmyselný, dobromyseľný, hlbokomyseľný, ľahkomyseľný, jednomyseľný, márrnomyseľný, slobodomyseľný, zlomyselný, zlomyseľník, zlomyseľne
• myš: myší, myšací, myška, myšička, myšiak, žabomyší
• mýto: mýtny, mýtnica, mýtnik, Mýto pod Ďumbierom
• myť: mydlo, mydielko, mydlina, mydliť, namydliť, vymydliť, zmydliť, obmyť, omyť, premyť, vymyť, zmyť, umyť, umývať (sa, si), umývadlo, umývací, umývač, umývačka, umyváreň, umývací, pomyje
• hmýriť sa: hmýrenie
• hmyz: hmyzí, hmyzožravec, hmyzožravý, odhmyziť
• priemysel: priemyselný, priemyselník, priemyslový, priemyslovka, kovopriemysel, umeleckopriemyselný
• priesmyk: priesmykový
• šmyk: šmýkať sa, šmyknúť sa, poškmyknúť sa, protišmykový, šmýkačka, šmykľavý, šmykľavka, prešmyknúť sa, prešmyčka, vyšmyknúť sa, zošmyknúť sa
• zmysel: zmyslový, zmyselný, nezmysel, nezmyselný, zmyselník, zmysluplný, dvojzmyselný, v zmysle
• žmýkať: žmýkací, žmýkačka, vyžmýkať

Zvlášť treba dávať pozor pri písaní niektorých rovnako alebo podobne znejúcich slov s odlišným významom:

• my (všetci) × mi (mne jednému)
• mys (výbežok pevniny) × miss (krásavica)
• zamykať (dvere, prudko mykať) × zámik (záhyb na látke)
• šmyk (pošmyknutie) × šmik (citoslovce strihania)
• mýlka (omyl, chyba) × Milka (vlastné meno, Emília)

Ako si ich zapamätať? Napríklad pomocou básničky:

My sa veľmi mýlime, keď si myslíme, že myš šmykľavým mydlom umyje hmyz. To skôr mýtnik na mýtnici v priesmyku, chytí z myšky paniku. Tá zahmýri sa, šmyk! Už je z nej v Myjave priemyselník! Že je to nezmysel? No a čo! Veď si aj ty vymysli voľačo.

Základné vybrané slová po P a príklady slov, ktoré sú od nich odvodené:

• pýcha: pyšný, spyšnieť, pyšne, pýšiť sa, popýšiť sa, prepych, prepychový
• pykať: odpykať (si)
• pýtať sa: popýtať, opýtať sa, opytovací, opýtaný, spýtať sa, spýtavý, spýtavo, vypýtať sa/si, vypytovať sa, pytač, pytačky, dopyt, zapýtať si, nevyspytateľný, sebaspytovanie, prepytovať
• pýr: pýriť sa, zapýriť sa
• pysk: pyštek, pyskatý, pyskovať, vtákopysk
• pytliak: pytliačiť, pytliacky, pytliactvo
• kopyto: kopýtko, kopytník, párnokopytník, nepárnokopytník, kopytový

Zvlášť treba dávať pozor pri písaní niektorých rovnako alebo podobne znejúcich slov s odlišným významom:

• pysk (papuľa) × pisk (pískanie)
• pýcha (namyslenosť) × pichá (bodá)

Bežne sa používajú aj dve slová cudzieho pôvodu, pyré a pyžamo, a ich odvodeniny ako pyžamko, pyžamový a iné, v ktorých po P tiež píšeme y.

Ako si ich zapamätať? Napríklad pomocou básničky:

V prepychovom zámku jedna pyšná princezná*pytačov** už stovku*pýrenia** odmietla.

Darmo plače, otca pýta, prosí,*pytliakovi** prisľúbil ju,*pýr** v záhrade kosiť.

Darmo plače, otca pýta, prosí,už prisľúbil ju,*kopýtka** vyčistiť.

Základné vybrané slová po R a ďalšie od nich odvodené slová:

• ryba: rybí, rybací, rybka, rybička, rybár, rybník, rybný, rybársky, rybárstvo, rybárik, rybina, rybníček, zarybniť, rybolov, veľryba, veľrybí
• ryčať: rykot, zryčať, ryčanie, ryk
• rýdzi: rýdzik, rýdzosť, rýdzo
• ryha: ryhovať, ryhovaný
• rýchly: rýchlo, narýchlo, rýchlik, rýchliareň, rýchlený, rýchlostný, rýchlikový, rýchločistiareň, rýchlokorčuliar, rýchlokoľčuliarsky, rýchlokorčuľovanie, rýchloopravovňa, rýchlovarič, urýchliť, urýchľovač, urýchlene, zrýchliť, zrýchlený, zrýchlenie, rýchlodráha, rýchlovak, bleskurýchly, vysokorýchlostný
• rýľ: rýľovať, prerýľovať, zrýľovať
• rým: rýmovať, rýmovaný, zrýmovať, rýmovačka
• rýpať: rypák, rypáčik, rýpadlo, orýpať, vyrýpať, rozrýpať, vryp, zrýpať
• rys: rysí
• rysovať: narysovať, nárys, rys, ryska, rysovač, rysovadlo, rysovací, obrys, obrysový, pôdorys, veľkorysý, veľkoryso, veľkorysosť
• ryšavý: rysavý, ryšavec, Rysuľa
• rytier: rytiersky, rytierskosť, rytierstvo
• ryť (sa): rytec, rytectvo, rytecký, rytina, drevorytina, drevoryt, rydlo, ryť, doryť, podryť, preryť, rozryť, vyryť, preryť, zryť, podrývač, podrývací, prerývaný, prerývane, rozrývač, poryv
• ryža: ryžový, ryžovisko, ryžovať, vyryžovať
• bryndza: bryndzový, bryndziarsky, bryndziarstvo, bryndziar, bryndziareň, bryndzáky
• brýzgať: nabrýzgať, zabrýzgať
• hrýzť: hryzadlo, hryzák, hryzací, hryzkať, dohrýzť, obhrýzť, ohryzok, pohrýzť, poobrýzať, prehrýzť, zhrýzť, zhrýzať sa, zhryz
• koryto: korýtko, korýtkový, korytár, korytárstvo, korytnačka, korytnačí, Korytnica
• kryštál: kryštálový, kryštálik
• kryť: kryt, krycí, krytina, nekrytý, prikrytý, zakrytý, odkryť, pokryť, pokrývka, pokrývač, pokrývačstvo, prekryť, prikryť, prikrývka, skryť, skrývačka, skrýša, skrytý, skryto, neskrývaný, úkryt, ukrývať, vykryť, zakryť, zákryt, pokrytec, pokrytecký, pokrytectvo
• kryha
• prýštiť
• strýc: strýko, stryná, strýčko, strýkovský
• Torysa: Torysan, toryský
• trýzniť: trýzniteľ, trýznenie, trýznivý, trýzeň
• trysk: tryskať, trýznivý, vytrysknúť, vodotrysk
• úryvok: úryvkovitý, úryvkovito

Zvlášť treba dávať pozor pri písaní niektorých rovnako alebo podobne znejúcich slov s odlišným významom:

• rým (zvuková zhoda na konci verša) × Rím (hlavné mesto Talianska)
• ryža (obilnina) × rizoto (jedlo z ryže)
• ryčať (hlasno plakať) × rinčať (vydávať zvonivý zvuk ako reťaz)
• kryštál (teleso pravidelného tvaru) × krištáľ (druh kremeňa, bezfarebné sklo)

Bežne sa používa aj slovo cudzieho pôvodu, rytmus, a jeho odvodeniny rytmický, rytmika, v ktorých po R tiež píšeme y.

Ako si ich zapamätať? Napríklad pomocou básničky:

Strýc najradšej mäsko hryzie,
ryžu nemá veľmi rád,
chcel by vlastniť zlatú rybku,
čo vie rýchlo čarovať.
Bryndzu nechá korytnačke,
hoc i celé koryto,
ryť vraj radšej bude rýľom,
kryť sa bude pod sito.
Prečo ryba nevie ryčať,
ani rýpať do zeme,
prečo chceme - čo nemáme?
Odpovedať nevieme.

Základné vybrané slová po S a ďalšie od nich odvodené slová:

• syčať: syčanie, syčivý, sykať, sykot, sykavka, zasyčať
• sychravý: sychravosť, sychravo
• sýkorka: sýkorča, sýkorčí
• syn: synak, synček, synáčik, synovstvo, synovský, synátor, synovec, zlosyn
• sypať: sypký, sypanie, sypač, sýpka, sypáreň, obsypať, dosypať, odsypať, nasypať, podsypať, presypať, prisypať, rozsypať, vsypať, vysypať, zasypať, zosypať (sa), zásyp, posyp, posýpka, osýpky
• syr: syrček, syrár, syráreň, syrárenský, syridlo, syrovník
• syseľ: syslí, zasysliť (si), nasysliť (si)
• sýty: sýto, sýtosť, dosýtiť, nasýtiť, presýtiť (sa), zasýtiť (sa), nenásytný, nenásytnosť, nenásytník
• vysychať: presychať, povysychať, zasychať, usychať

Zvlášť treba dávať pozor pri písaní niektorých rovnako alebo podobne znejúcich slov s odlišným významom:

• syčať (vydávať zvuk, ktorý pripomína s, napríklad para) × sipieť (vydávať zvuk, ktorý pripomína s, napríklad hus)
• syr (potravina) × sir (titul pre džentlmena)
• sýto (hlasno, jasne, výrazne) × sito (predmet na presievanie)

Ako si ich zapamätať? Napríklad pomocou básničky:

Bol raz jeden syseľ,
ktorý mal rád kyseľ.
Nasypal si trošku,
do každého rožku
svojich syslích úst.

V jeho sýpke, beda,
chudoba a bieda,
stará hus tam sipí,
nemá rada vtipy,
zjedla by pár hlíst.

Sýkorka sa smeje,
hlísty vraj už neje
radšej si dá, veru,
dneska na večeru
syrček značky “Chrúst”.

Hlásič hlasno hlási:
v kuchyni je asi
veľmi hladný had
syry má tiež rád,
syčí z hadích úst.

V kuchyni však, beda,
stretla hada bieda -
skolili ho osýpky,
vliezol totiž na sypký
prášok z malých hlíst.

Rozosmial sa syseľ,
čo mal tak rád kyseľ:
„Potrápte si myseľ, milé deti,
naučte sa slová všetky
s ypsilonom po S!“

Základné vybrané slová po V a ďalšie od nich odvodené slová:

• vy: vykať
• vy- (predpona): napr. vy-skočiť, vy-písať, vy-letieť…
• vydra: vydrí, Vydrica
• vyhňa: Vyhne
• výr (sova):
• výskať: výskot, zvýsknuť, zavýskať
• vysoký: výš, výška, výškar, výškový, výškomer, vysočina, dovysoka, zvysoka, nanajvýš, výsostný, povýšený, povýšenec, prevýšiť, vyvýšiť, vyvýšenina, zvýšiť, vyše, navyše
• vyť (vydávať zvuk): zavyť, zavýjať
• vyžla: vyžlí
• zvýšiť sa: zvyšok, zvyškový, nazvyš,
• zvyk: zvyknúť si, odvyknúť si, privyknúť (si), zvyklosť, zlozvyk, návyk, návykový, obvvyklý, nezvyčajný, odvyknúť (si), odvykací

Zvlášť treba dávať pozor pri písaní niektorých rovnako alebo podobne znejúcich slov s odlišným významom:

• výr (sova) × vír (vodný alebo vzdušný prúd)
• vyť (zavýjať) × viť (pliesť)
• vysunutý (posunutý von alebo smerom nahor) × visutý (zavesený)
• vydať (dať, minúť) × vídať (opakovane stretávať)

Ako si ich zapamätať? Napríklad pomocou básničky:

Kto vyplašil toho výra, čo vysoko v strome spal? Porušil mu zvyk, čo mával, keď vytie psa počúval. Bolo počuť výskať deti, kričali ste tam aj vy. Zabudli ste na zásadu: krik do lesa nepatrí!

Základné vybrané slová po V a ďalšie od nich odvodené slová:

• jazyk: jazýček, jazyčnica, jazykový, jazylka, jazykoveda, jazykovvedec, dvojjazyčný, cudzojazyčný, viacjazyčný
• nazývať: pozývať, ozývať sa, prezývať, prizývať, vyzývať, prezývka, vyzývavý, vyzývavosť, vzývať

Zvlášť treba dávať pozor pri písaní niektorých rovnako alebo podobne znejúcich slov s odlišným významom:

• -zývať (základ slova, ktorý vyžaduje predponu) × zívať (otvárať ústa)

Ako si ich zapamätať? Napríklad pomocou básničky:

Klebetný je jazyk náš, ozýva sa všade. Menom nás chce nazývať, na hostinu pozývať a vyzývať k pravde.

Vnútri domácich slov píšeme po mäkkých spoluhláskach (ď, ť, ň, ľ, ž, š, č, dž, c, dz, j) mäkké I, po tvrdých spoluhláskach (d, t, n, l, h, ch, k, g) tvrdé Y.

Pozor si treba dávať pri citoslovciach i slovách od nich odvodených a pri niektorých zámenách, kde sa aj po tvrdých spoluhláskach píše mäkké I, napríklad: híkať, chichot, kikirikí, (žlna robí) gi-gi-gi, dínom-dánom, tik-tak, fidlikať, tí, tie…

Pri písaní I/Y po spoluhláskach D, T, N nám pomáha výslovnosť. V slabikách, ktoré vyslovíme mäkko píšeme I, a v slabikách, ktoré sa vyslovia tvrdo, píšeme tvrdé Y, porovnaj: divák, hladina, dedina ale dych, dym; ti, tiež, tiaž, piati ale ty, tyč, motyka, piaty, oni, nik, sloni ale ony, slony, Nýrovce.

Spoluhláska L sa dnes v skupine LI čoraz zriedkavejšie vyslovuje mäkko, takže v tomto prípade sa na výslovnosť spoliehať nemôžeme. Aj preto v niektorých príručkách nájdeme aj tzv. vybrané slová po písmene L: lyko, lysý, lýtko, lyžica, lyže, blýskať sa, blyšťať sa, mlyn, plyn, plyš, vplyv, plytký, slýchať, vzlykať, zlyhať.

Pri písaní slov cudzieho pôvodu uvedené pravidlá často neplatia, a preto si ich pravopis treba zapamätať.

Mäkké I po tvrdých spoluhláskach sa píše napríklad v týchto slovách:

• H: hi-fi, hip-hop, hitparáda, hipodróm, história, hibernovať, Himaláje
• CH: architekt, archív, chirurgia, orchidea, hierarchia, machinácia, chinín, chitín
• K: kino, kilogram, kilometer, kimono, kiosk, eskimák, kivi, kiks, Kilimandžáro
• G: gitara, magistrála, originál, gigantický, Margita, Gita, Gizela, Gibraltár
• D: disciplína, dikobraz, dinosaurus, diktát, disk, medicína, puding, krokodíl, diplom, Edita
• T: tip, tím, gramatika, matematika, etika, antikvariát, titán, lokomotíva, Martin, Timea, Kristína
• N: nikel, tunika, kronika, poliklinika, harmonika, aníz, mechanik, technik, tiger, Feničan
• L: klíma, likér, liter, oliva, liga, línia, lilipután, satelit, talizman, Lívia

Tvrdé Y po mäkkej spoluhláske C sa píše napríklad v týchto slovách:

• C: bicykel, motocykel, cyklón, cyklus, recyklácia, cyklámen, Cyril, Cyprus

Vnútri domácich slov píšeme po mäkkých spoluhláskach (ď, ť, ň, ľ, ž, š, č, dž, c, dz, j) mäkké I, po tvrdých spoluhláskach (d, t, n, l, h, ch, k, g) tvrdé Y.

Spoluhláska L sa dnes v skupine LI čoraz zriedkavejšie vyslovuje mäkko, takže v tomto prípade sa na výslovnosť spoliehať nemôžeme. Aj preto v niektorých príručkách nájdeme aj tzv. vybrané slová po písmene L, najčastejšie sa uvádzajú nasledujúce slová a ich odvodeniny: lyko, lysý, lysina, lýtko, lyžica, lyže, blýskať sa, blýskavý, blyšťať sa, mlyn, mlynica, plyn, plynný, plynový, plynáreň, plynúť, plyš, plyšový, vplyv, vplyvný, vplývať, ovplyvniť, plytký, plytčina, slýchať, vzlykať, zlyhať. V ostatných prípadoch by sa po spoluhláske L malo v domácich slovách písať mäkké I.

Pri písaní slov cudzieho pôvodu uvedené pravidlá často neplatia, a preto si ich pravopis treba zapamätať.

Mäkké I po spoluhláske L píšeme napríklad v slovách: liberál, klíma, likér, liter, limit, oliva, liga, biblia, libreto, línia, linajka, lilipután, satelit, talizman, poliklinika, politik, oligarcha, kólia, kuli, Alica, Kilimandžáro, Líbya…

Vnútri domácich slov píšeme po mäkkých spoluhláskach (ď, ť, ň, ľ, ž, š, č, dž, c, dz, j) mäkké I, po tvrdých spoluhláskach (d, t, n, l, h, ch, k, g) tvrdé Y.

Pri písaní I/Y po spoluhláskach D, T, N nám pomáha výslovnosť. V slabikách s mäkkou výslovnosťou píšeme I, a v slabikách s tvrdou výslovnosťou Y, porovnaj: divák, hladidlo, medík ale dych, dym, vtedy, kedy,; ti, tiež, tiaž, piati ale ty, tyč, motyka, piaty, oni, nik, sloni ale ony, slony, Nýrovce.

Pri písaní slov cudzieho pôvodu uvedené pravidlá často neplatia, a preto si ich pravopis treba zapamätať.

Mäkké I po spoluhláskach D, T, N píšeme napríklad v slovách:

• D: disciplína, dikobraz, dinosaurus, diktát, disk, medicína, puding, krokodíl, diplom, Edita
• T: tip, tím, gramatika, matematika, etika, antikvariát, titán, lokomotíva, Martin, Timea, Kristína
• N: nikel, tunika, kronika, poliklinika, harmonika, aníz, mechanik, technik, tiger, Feničan
  
• L: klíma, likér, liter, oliva, liga, línia, lilipután, satelit, talizman, Líbya

Vnútri domácich slov píšeme po mäkkých spoluhláskach (ď, ť, ň, ľ, ž, š, č, dž, c, dz, j) mäkké I, po tvrdých spoluhláskach (d, t, n, l, h, ch, k, g) tvrdé Y.

Pozor si však treba dávať pri citoslovciach, slovách od nich odvodených a niektorých zámenách, kde sa aj po tvrdých spoluhláskach píše mäkké I, napríklad: híkať, chichot, kikirikí, (zvuk, ktorý vydáva žlna) gi-gi-gi, dínom-dánom, tik-tak, fidlikať, tí, tie…

Pri písaní slov cudzieho pôvodu uvedené pravidlá často neplatia, a preto si ich pravopis treba zapamätať.

Mäkké I po spoluhláskach H, CH, K, G píšeme napríklad v slovách:

• H: hi-fi, hip-hop, hitparáda, hipodróm, história, hibernovať, Himaláje
• CH: architekt, archív, chirurgia, orchidea, hierarchia, machinácia, chinín, chitín
• K: kino, kilogram, kilometer, kimono, kiosk, eskimák, kivi, kiks, Kilimandžáro
• G: gitara, magistrála, originál, gigantický, Margita, Gita, Gizela, Gibraltár

Ak vieme podstatné meno priradiť k správnemu rodu a vzoru, písanie i/y by nám nemalo robiť problémy, pozri aj témy Podstatné mená: rod a Podstatné mená: vzor.

Základné pravidlá pre písanie i/y v koncovkách podstatných mien mužského a stredného rodu:

1. Ak je podstatné meno stredného rodu, môže mať v koncovkách iba -i.
2. Ak je podstatné meno mužského rodu a je životné (vzory CHLAP a HRDINA), môže mať v koncovkách iba -i.
3. Ak je podstatné meno mužského rodu, je neživotné a skloňuje sa podľa vzoru STROJ, môže mať v koncovkách iba -i.
4. Ak je podstatné meno mužského rodu, je neživotné a skloňuje sa podľa vzoru DUB, môže mať v koncovkách -i aj -y. Slová, ktoré sa pravidelne skloňujú podľa vzoru DUB majú koncovku -y v nominatíve a akuzatíve množného čísla. V inštrumentáli množného čísla je -i, ktoré je súčasťou vždy mäkkej koncovky -mi/-ami. Okrem toho sa podľa tohto vzoru v jednotnom čísle skloňujú aj podstatné mená mužského rodu na -r alebo -l, (napr. ateliér, hotel), ktoré majú -i aj v lokáli jednotného čísla (o ateliéri, v hoteli).

Príklady:

Opíš to slovami! → to slovo – str. rod → v koncovkách iba -i/-í.
Má oči ako trnky. → to oko – str. rod → v koncovkách iba -i/-í.
Prešli pár múzeí. → to múzeum – str. rod → v koncovkách iba -i/-í.
Zapchaj si uši! → to ucho – str. rod → v koncovkách iba -i/-í.
Čo na srdci,… → to srdce – str. rod → v koncovkách iba -i/-í.
Ušli do polí. → to pole – str. rod → v koncovkách iba -i/-í.
V inom storočí? → to storočie – str. rod → v koncovkách iba -i/-í.
Má koláč s ovocím. → to ovocie – str. rod → v koncovkách iba -i/-í.
Dvojka na vysvedčení? → to vysvedčenie – str. rod → v koncovkách iba -i/-í.
Prešli troma údoliami. → to údolie – str. rod → v koncovkách iba -i/-í.
Balada o vtáčati. → to vtáča – str. rod → v koncovkách iba -i/-í.
Knieža s pážatami. → to páža – str. rod → v koncovkách iba -i/-í.
Šli na výlet s deťmi a dievčatami. → to dieťa – str. rod → v koncovkách iba -i/-í.

Synovi rád pomôže. → ten syn – muž. rod → životné → v koncovkách iba -i.
Daj to Ivovi! → ten Ivo – muž. rod → životné → v koncovkách iba -i.
Báj o levovi. → ten lev – muž. rod → zvieracie podst. meno v j. č. → v koncovkách iba -i.
Herci zožali potlesk. → ten herec – muž. rod → životné → v koncovkách iba -i.
S priateľmi je dobre. → ten herec – muž. rod → životné → v koncovkách iba -i.
Dám to Sašovi. → ten Saša – muž. rod → životné → v koncovkách iba -i.
Kniha o Lasicovi. → ten Lasica – muž. rod → životné → v koncovkách iba -i.
Pozná sa s tenistami. → ten tenista – muž. rod → životné → v koncovkách iba -i.
V máji pršalo. → ten máj – muž. rod → neživot. → máj, máje = STROJ, stroje → v koncovkách iba -i.
Čo má v diári? → ten diár – muž. rod → neživot. → diár, diáre = STROJ, stroje → v koncovkách iba -i.
Čo s dĺžňami? → ten dĺžeň – muž. rod → neživot. → dĺžeň, dĺžne = STROJ, stroje → v koncovkách iba -i.
Krásne hríby! → ten hríb – muž. rod → neživot. → hríb, hríby = DUB, duby → v nominatíve mn. č. vždy -y.
Má komiksy. → ten komiks – muž. rod → neživot. → komiks, komiksy = DUB, duby → v akuzatíve mn. č. vždy -y.
Je v hoteli. → ten hotel – muž. rod → neživot. na r, l → hotel, hotely = DUB, duby → zmiešané skloňovanie, v lokáli j. č. -i.
Polia so sadmi. → ten sad – muž. rod → neživot. → sad, sady = DUB, duby → v inštrumentáli mn. č. vždy -i.

Ak vieme podstatné meno priradiť k správnemu rodu a vzoru, písanie i/y by nám nemalo robiť problémy, pozri aj témy Podstatné mená : rod a Podstatné mená : vzor.

Základné pravidlá pre písanie i/y v koncovkách podstatných mien ženského rodu:

1. Ak je podstatné meno ženského rodu a končí na spoluhlásku (vzory DLAŇ a KOSŤ), môže mať v koncovkách iba -i.
2. Ak je podstatné meno ženského rodu, končí na -a a skloňuje sa podľa vzoru ULICA, môže mať v koncovkách iba -i.
3. Ak je podstatné meno ženského rodu, končí na -a a skloňuje sa podľa vzoru ŽENA, môže mať v koncovkách -i aj -y. Slová, ktoré sa pravidelne skloňujú podľa vzoru ŽENA majú koncovku -y iba v genitíve jednotného čísla, a v nominatíve a akuzatíve množného čísla. V inštrumentáli množného čísla je -i, ktoré je súčasťou vždy mäkkej koncovky -mi/-ami. Zriedkavo patria k tomuto vzoru aj slová s príponou -í v genitíve množného čísla, napr. kanva – kanví.

Koncovku -i/-í môžu mať aj slová cudzieho pôvodu zakončené na -ea, -oa a -ua, ktoré sú v niektorých učebniciach priradené k samostatnému vzoru IDEA, skloňujú sa takto: ide-a, (od) ide-y, ide-i, (mám) ide-u, (o) ide-i, (s) ideou// dve ide-y, (od) ideí, ideám, mám ide-y, (o) ide-ách, (s) ide-ami.

4. Pomnožné podstatné mená sa skloňujú podľa vzorov MESTO a SRDCE (v nom. pl. zakončené na a, á, ia), STROJ, ULICA (v nom. pl. zakončené na e) a ŽENA, DUB (v nom. pl. zakončené na y). O ich zaradení do jedného z týchto vzorov rozhoduje kombinácia koncoviek v nominatíve a datíve mn. č.

Príklady:

Vyhni sa kaluži! → tá kaluž – žen. rod → končí na spoluhl. → v koncovkách iba -i/-í.
Leží v posteli. → tá posteľ – žen. rod → končí na spoluhl. → v koncovkách iba -i/-í.
Vie slová tých piesní? → tá pieseň– žen. rod → končí na spoluhl. → v koncovkách iba -i/-í.
Zošitok s básňami. → tá báseň – žen. rod → končí na spoluhl. → v koncovkách iba -i/-í.
Prosím, bez soli! → tá soľ – žen. rod → končí na spoluhl. → v koncovkách iba -i/-í.
K husi? Lokša! → tá hus – žen. rod → končí na spoluhl. → v koncovkách iba -i/-í.
Hovorili o vlasti. → tá vlasť – žen. rod → končí na spoluhl. → v koncovkách iba -i/-í.
Skladá sa z častí. → tá časť – žen. rod → končí na spoluhl. → v koncovkách iba -i/-í.
Radosti aj starosti. → tá časť – žen. rod → končí na spoluhl. → v koncovkách iba -i/-í.
Zostali len kosti. → tá kosť – žen. rod → končí na spoluhl. → v koncovkách iba -i/-í.
Trpí bolesťami. → tá kosť – žen. rod → končí na spoluhl. → v koncovkách iba -i/-í.
Napíš Nadi. → tá Naďa – žen. rod → končí na -a → Naďa, Nade = ULICA, ulice → v koncovkách iba -i/í.
Je v učebni. → tá učebňa – žen. rod → končí na -a → učebňa, učebne = ULICA, ulice → v koncovkách iba -i/í.
Kytica ruží. → tá ruža – žen. rod → končí na -a → ruža, ruže = ULICA, ulice → v koncovkách iba -i/í.
Koláč s višňami. → tá višňa – žen. rod → končí na -a → višňa, višne = ULICA, ulice → v koncovkách iba -i/í.
Listy od Evy. → tá Eva – žen. rod → končí na -a → Eva, Evy = ŽENA, ženy → v genitíve j. č. vždy -y.
Daj to Lei. → tá Lea – žen. rod → končí na -a → Lea, Ley = IDEA, idey → v datíve j. č. -i.
Túži po vinei. → tá vinea – žen. rod → končí na -a → vinea, viney = IDEA, idey → v lokáli j. č. končí na -i.
Tri sestry. → tá sestra – žen. rod → končí na -a → sestra, sestry = ŽENA, ženy → v nominatíve mn. č. vždy -y.
Trsy orchideí. → tá orchidea – žen. rod → končí na -a → orchidea, orchidey = IDEA, idey → v genitíve mn. č. -í.
Číta knihy? → tá kniha – žen. rod → končí na -a → kniha, knihy = ŽENA, ŽENY → v akuzatíve mn. č. vždy -y.
Píše s chybami. → tá chyba – žen. rod → končí na -a → chyba, chyby = ŽENA, ŽENY → v inštrumentáli mn. č. vždy -i.